BRATISLAVA. Po voľbách sa na vedúcich miestach na ministerstve obrany objavili ďalší niekdajší „politruci“ - absolventi Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda. Je medzi nimi napríklad Jozef Viktorín, ktorý vedie jednu z najdôležitejších sekcií – obrannej politiky, legislatívy a medzinárodných vzťahov. Hovorca ministerstva Vladimír Gemela povedal, že rezort si za výberom ľudí stojí.
Plukovník Viktorín po páde komunizmu získal aj západné vojenské vzdelanie, a má na starosti tvorbu bezpečnostnej politiky i strategických dokumentov. Podľa informácií SME bol politrukom aj jeho podriadený - šéf odboru obrannej politiky. Do funkcie ho vymenovali za predchádzajúceho vedenia.
Aj ministrovi najbližší
Minister František Kašický zo Smeru má politruka aj priamo vo svojej kancelárii. Zástupcom jej riaditeľa je Miroslav Wiedemann, politickú akadémiu absolvoval v roku 1986. „Áno, bol som aj členom strany, ja sa tým netajím. Aj v minulej vláde boli komunisti, dokonca v ďaleko vyšších funkciách.“
Pred rokom 1989 bol zástupcom veliteľa roty pre veci politické. „Ja som bol v základných funkciách, nemohol som nič ovplyvniť. Na politické školenia vtedy chodili všetci.“ Po revolúcii vraj prešiel aj inými školami, vrátane holandskej. „Myslím, že od roku 1989 som dostatočne preukázal svoje schopnosti,“ tvrdí Wiedemann.
Po voľbách dosadilo ministerstvo Wiedemanna aj do predstavenstva Leteckých opravovní Trenčín.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson povedal, že „v momente, keď máte vládu, v ktorej sedí 10 bývalých komunistov, myslím, že to celkom korešponduje“.
Kašický mal byť tiež politruk
Dlhé roky bol vojakom aj Kašický. Aj on pôvodne študoval na politickej akadémii.
Exminister obrany Martin Fedor (SDKÚ) povedal, že spôsob, akým Kašický obsadzuje niektoré funkcie, je neduhom, ktorý za komunizmu spôsobil, že armáda bola štátom v štáte. Je za to, aby sa armáda „prečistila“ od politrukov.
V Česku zvolili iný princíp - hovorca ministerstva obrany Andrej Čírtek povedal, že vo vedení rezortu nie je ani jeden bývalý politruk. Aj tam sú však vo vysokých funkciách bývalí vojaci.
Pred rokom 1989 mali politruci (z ruského palitičeskyj rukavaditeľ) v armáde významné postavenie.
Išlo o straníckych pracovníkov, ktorí „formovali“ vojakov po
ideologickej stránke. Najväčším nepriateľom bolo NATO.
Politruci boli v úzkom kontakte aj s vojenskou kontrarozviedkou - obdobou civilnej tajnej služby. Kým však nebudú na Slovensku jej archívy z Česka, ťažko posúdiť kto, a do akej miery s ňou spolupracoval.
