Štvrtok, 25. február, 2021 | Meniny má Frederik(a)KrížovkyKrížovky

Bude slovensko-poľský súboj o korbáčiky?

Na rozdiel od francúzskej, talianskej či čínskej kuchyne je vklad Slovenska do svetovej gastronómie pomerne skromný. Medzi typické slovenské jedlá každý hneď zaradí bryndzové halušky a potom sa zamyslí čo ďalej.

SME - Peter ŽákovičSME - Peter Žákovič

Rodený Oravčan by však určite povedal - nezabudnime na korbáčiky, tie predsa vynašli v Zázrivej.

Dnes to už vedia nielen Oravčania, ale všetci, čo sledujú správy. Obec Zázrivá zažíva už druhý raz hviezdne chvíle. Prvý raz to bolo pred dvanástimi rokmi, keď sa smrek zo Zázrivej týčil na Vianoce na Námestí svätého Petra vo Vatikáne. To bola sláva. Teraz však výrobcovia korbáčikov vôbec nie sú nadšení. Ich tovar išiel doteraz na odbyt aj bez marketingových manipulácií. A zrazu médiami prebehla informácia, že Poliaci chcú Slovákom korbáčiky zobrať, teda zaregistrovať si ich v Bruseli v Európskej komisii, čo by zaručilo exkluzivitu a ochranu produktu v rámci európskych trhov.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to trochu podobná situácia ako približne pred troma rokmi, keď si Maďari robili nárok na označenie tokajské víno, hoci menšia časť tokajskej oblasti sa nachádza na Slovensku. Človeku napadne, že Slováci ťahajú za kratší koniec - nevyjdú s iniciatívou, ale reagujú na cudziu.

Historické dedičstvo

"V Zázrivej sa korbáčiky robili odnepamäti," hovorí starosta obce Jozef Kazárik. "Výrobcom vôbec nezišlo na um, že by to malo byť inak, že by im niekto mohol vziať tradičný výrobok a že by mali robiť nejaké opatrenia. Veď to je naše historické dedičstvo."

V súčasnosti sa na oboch stranách len pripravuje munícia. Poľská strana totiž ešte nepodala na Európsku komisiu žiadosť o registráciu.

Hľadanie dôkazov

Skryť Vypnúť reklamu

V snahe dôkladne sa pripraviť na prípadný súboj založili miestni výrobcovia občianske združenie Zázrivský korbáčik a momentálne zhromažďujú staré dokumenty a živnostenské listy, ktoré majú hovoriť o tom, že tradícia výroby korbáčikov na Orave je staršia ako v Poľsku.

Je tu však jeden problém - staré dokumenty zo začiatku 20. rokov minulého storočia síce registrujú výrobcov a obchodníkov syrových výrobkov, ale korbáčik menovite sa v nich nespomína, aj keď podľa ústneho podania tradícia siaha minimálne do týchto čias. Boli časy, keď sa korbáčiky robili takmer v každej rodine. Majú však smolu, že na ich výrobu sa nepoužívalo žiadne špeciálne zariadenie, ktoré by dnes mohlo slúžiť ako dôkaz. V Zázrivej sa našli drevené formy na oštiepky aj z polovice 19. storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

"Poliaci však nemajú ani to, čo máme my," hovorí optimisticky starosta.

Zaregistrujme si krowky

Výrobca Ján Záň hovorí, že urobia všetko pre to, aby spor v Bruseli vyhrali. Okrem zhromažďovania materiálov komunikujú s Výskumným ústavom mliekarenským v Žiline, ktorý pripravuje takzvanú špecifikáciu.

Syrárka Jana Mangincová je optimistka. "Poliakov usvedčuje spôsob výroby. Korbáčiky tam robia iba na strojoch, ručná výroba tam nemá tradíciu. Takéto stroje sú známe maximálne pätnásť rokov. Mnohí od nás to majú v rodine - napríklad moju starú mamu naučila ťahať korbáčiky jej mama. Tradícia je jasná, škoda však, že do živnostenských listov si každý písal všeobecne syrové výrobky, aby im to umožňovalo robiť rôzne veci. Ani ja nemám korbáčiky uvedené v živnostenskom liste. Viete, to je ako keby som si ja kúpila stroj na cukríky krowky a podala žiadosť o registráciu do Bruselu. A vôbec by ma nezaujímalo, že to Poliaci robili sto rokov pred nami."

Skryť Vypnúť reklamu

Bublina?

"S nechuťou sledujem, aká aféra sa urobila okolo korbáčika," hovorí docent Stanislav Šilhan z Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline. "Médiá to prezentujú ako škandál - Poliaci nám chcú ukradnúť korbáčiky. Takto to však nestojí. Systém politiky kvality Európskej únie nie je o tom, že si niekto niečo zaregistruje skôr, to platí pri registrácii patentov. Tu ide o dokladovanie tradície a kvality, vyššej, ako majú iní výrobcovia. Pracujeme na tom, aby sme mali doklady o tom, že tradícia tu je. Živnostenské listy nie sú všetko, existujú aj iné materiály - kroniky, súkromné listy, literatúra, rozprávky. Máme dôkazy, že korbáčiky sa robili aj pred vojnou. Pripravujeme materiál, ktorý sa volá špecifikácia výrobku, budeme ho konzultovať s výrobcami. Ak podajú žiadosť Poliaci, podáme protest, ak ju podáme my, možno podajú protest oni. V každom prípade je to o dohode, nie o tom, že by chcel niekto s niekým vybabrať. Do konca februára bude prihláška zverejnená, aby sa k tomu mohli vyjadriť odborníci, to je povinné. Potom pošleme materiál do Bruselu. Možno to dopadne tak, že bude chránený oravský korbáčik a ochranné územie bude zasahovať do Poľska. Ktovie, kto priniesol informáciu, že Poliaci pripravujú ochranu korbáčika. Ale napokon to bolo aj dobré, aspoň to zobudilo výrobcov, ktorí spali. Ja som ich presviedčal niekoľko rokov, aby to podali."

Skryť Vypnúť reklamu

Kilometre syra

Viete, čo majú oravské korbáčiky spoločné s kubánskymi cigarami? O obidvoch sa hovorí, že ich ženy šúľajú na stehnách - v obidvoch prípadoch je to mýtus.

V Zázrivej sú dnes traja výrobcovia, medzi nimi aj Jana Mangincová. Jej výrobňa je v rodinnom dome, na výrobu korbáčikov netreba veľké haly.

Ženy vo výrobni nie sú z náhlej popularity nadšené, ale znášajú ju trpezlivo. Človek, ktorý vyrába syrové korbáčiky, musí byť veľmi trpezlivý.

Dobrý korbáčik sa tradične vyrába ručne. Ruky majú oveľa väčší cit ako stroje. Nastrúhaný kravský syr, ktorý sa kupuje od producentov, sa musí najprv zamiesiť v horúcej vode. Má osemdesiat stupňov, ale pani hmotu mieša, akoby si umývala ruky v umývadle. Naťahuje ju, kontroluje, či má správnu štruktúru. V tejto chvíli je syr prírodný, má sladkastú chuť, nie je v ňom ani trocha soli. V tomto štádiu dostáva hrudu syrovej hmoty kolegyňa, ktorá z nej ako Ariadna ťahá nekonečný pramienok zvaný vojka. Ten končí v lavóri so studenou vodou a slaným rôsolom. Potom sa pramienok nakrúca na rámik a putuje do nádržky so slanou vodou. Zbežne rátame, že syrový povraz na jednom ráme môže mať vyše päťsto metrov. Denne sú to desiatky kilometrov syra. V druhej miestnosti, ktorá vonia údeným syrom, vznikajú korbáčiky, miniparenice a balia sa údené tyčinky. Nálepky na obaloch sú aj v češtine. Ženy pletú korbáčiky jeden za druhým, výroba jedného netrvá viac ako niekoľko sekúnd. Ešte vám chutia? pýtame sa. "V malom množstve," odpovedajú s úsmevom. Korbáčikov sa vraj nedá prejesť.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyzerá to tam ako za starých čias, jedinou výnimkou je veľký stroj na vákuové balenie do fólie. Ručná práca sa v kybernetickom veku ráta.

n n n

Zázrivský korbáčik nie je niečo, čo by odporúčali príručky zdravej výživy - obsah soli je príliš vysoký, aj keď sa robí menej slaná verzia. Táto potravina však patrí do nášho folklóru - keby neboli pri ceste zo Zázrivej vysoké záveje, určite by sme stretli množstvo žien, ktoré ponúkajú korbáčiky okoloidúcim vodičom. V zime, ktorá udrela na Orave v čase našej návštevy, to skúšala len jedna. Máme plné tašky, nakúpili sme vo výrobni, ale aspoň jej zakývame. Veľa šťastia a dobrú chuť.

Z histórie Zázrivej

V nádhernom prostredí Oravy a Malej Fatry sa nachádza Zázrivá. Jej história má pomaly viac ako 450 rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Prví osadníci Zázrivej prišli do nehostinnej krajiny, ale vytrvalou prácou sa im podarilo prežiť. Ich povolaním bolo od začiatku salašníctvo, chov oviec a dobytka.

Postupom času naši predkovia začali chovať aj kravky a syrové výrobky z mlieka sa stali známe aj za hranicami zázrivského chotára. Zázrivskí bačovia boli známi po veľkom okolí, ich výrobky ešte viac.

A tak k Zázrivej neodmysliteľne patria aj známe zázrivské korbáčiky. Vždy, keď s chuťou okúsite náš syrový výrobok, spomeňte si na krásnu dedinku na Orave - Zázrivú. Zdroj: www.zazrivskykorbacik.sk

Z knihy ZázriváSyrové korbáčiky najskôr vedeli robiť len niektoré rodiny v obci (Piklovci). Najlepšie a najkvalitnejšie boli korbáčiky urobené z ovčieho mlieka. Mlieko prihriali na teplotu vydojeného mlieka (30 - 35 stupňov C) a pridali syridlo (na 20 l mlieka 1 lyžicu syridla). Keď sa syr zrazil, priliali teplú vodu a nechali postáť. Žinčicu zliali a syr nechali stáť na teplom mieste. Potom syr vložili do nádoby s horúcou vodou a ručne ho spracovali - preťahovali. Nakoniec sa syr vyšuľuje na tenký syrový pramienok a ten sa ťahá do druhej nádoby so studenou vodou a rôsolom. Rôsol sa pripravil varením vody so soľou, potom ešte priložia do neho aj kusovú soľ. Keď rôsol zredne, znovu sa prevarí a zase ochladí.

Skryť Vypnúť reklamu

Aby bola dĺžka všetkých korbáčikov rovnaká, syrový pramienok vojka navinuli na drevený rámik štvorcového tvaru 20 x 20 cm alebo obdĺžnikového tvaru 20 x 42 cm, alebo na motovidielko vo výške 20 cm, alebo okolo taniera. Namotanú vojku na dolnom alebo hornom konci rozrezali a pomocou samorastlej ihlice pašca po 3 - 4 kusy splietali do korbáčikov. Prv boli syrové pramienky tenšie, pletené zo 4 vojok a mali skôr hranatý tvar. V dolnej časti upletené korbáčiky uväzovali, aby sa nerozplietli. V jednej viazanici bolo na tenkom povrázku navlečených a zviazaných 50 ks korbáčikov. Predtým korbáčiky údili ako oštiepky, v súčasnosti táto práca odpadá. Korbáčiky robili aj z kravského mlieka alebo z polovice hrudkového ovčieho syra a polovice kupovaného syra - tehly.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  2. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  3. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte
  4. Trnavská univerzita: 385 rokov akademickej excelentnosti
  5. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  6. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  7. Aj vám chýba voňavá a chutná káva?
  8. Získaj náskok pred štartom
  9. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  10. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  1. Dáma s pávím pierkom
  2. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  3. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  4. Získaj náskok pred štartom
  5. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  6. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  7. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  9. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  10. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  1. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 18 935
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 10 097
  3. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 9 867
  4. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 777
  5. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 471
  6. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 6 419
  7. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 129
  8. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 5 713
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 5 100
  10. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 4 615
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu