Pochádza z Nitry, jeho rodičia sú vysokoškolský učiteľ a lekárka. Vyštudoval archívnictvo a pomocné vedy historické.
Pracoval v Historickom ústave SAV, v Archíve arcibiskupského úradu v Trnave a teraz v Historickom ústave Matice slovenskej. Je slobodný, bezdetný a parlament ho včera zvolil za predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa. Vo funkcii nahradil Jána Langoša.
Na otázky SME odpovedal IVAN PETRANSKÝ (31).
Ako sa z takého mladého historika, o ktorom jeho školiteľ v SAV povedal, že nie je extrémista, stane kandidát SNS na post šéfa ÚPN?
„Vidíte v tom nejaký protiklad? Vieme, aké peripetie boli okolo voľby. SNS vyberala kandidátov z prostredia ľudí prenasledovaných komunizmom, tí neprešli. Potom sa pokúsila nájsť človeka, ktorý by spĺňal iné kritériá. Zrejme považujú za potrebné, aby funkciu vykonával historik.“
Kto zo SNS vám dal ponuku?
„Som z prostredia Matice slovenskej. Ponuku som dostal od jej vedenia, ktoré ma odporučilo SNS.“
Stretli ste sa s predsedom SNS Slotom?
„Bolo to veľmi krátke. Len sme sa porozprávali, či som ochotný prijať kandidatúru a túto zodpovednú prácu.“
Ján Slota pred voľbami povedal: „Už v roku 1248 sa jeden franský biskup po návšteve Karpatskej kotliny čudoval, ako mohol pán Boh dať takú krásnu krajinu takým škaredým ľuďom. Myslel tým starých Maďarov, lebo to boli mongoloidné typy s krivými nohami a ešte hnusnejšími koňmi...“ Myslíte si, že je to výrok hodný predsedu koaličnej strany?
„Myslíte si, že toto je otázka na mňa ako predsedu správnej rady ÚPN? Ja si myslím, že toto nijako nespadá do mojich právomocí.“
Nemyslíte si, že šéf ÚPN by mal vedieť takýto výrok odsúdiť?
„Nie. Opakujem, toto nie je niečo, čím sa zaoberám.“
SNS chce, aby sa ÚPN zaoberal horthyovským Maďarskom. Je to podmienka strany, ktorú máte ako nový šéf ústavu plniť?
„SNS nemala nijakú podmienku, ale s týmito názormi súhlasím. Spadá to do kompetencie ÚPN. Dokumentácia k tomuto obdobiu nie je dostatočná. Výskum tejto témy by však bol veľmi náročný, bolo by treba preskúmať archívy v Budapešti. Ak bude možnosť, som za to, aby sa to preskúmalo.“
Myslíte si, že treba skúmať horthyovské Maďarsko na úkor toho, že sa zločiny komunizmu či fašizmu a ich konkrétni strojcovia pomenujú neskôr? Na internete sú z obdobia slovenského štátu zverejnení zatiaľ len likvidátori.
„Nechcem to dávať do protikladu. Ústav sa musí vyvážene venovať všetkým úlohám, ktoré má.“
Prečo ste zo SAV odišli do Historického ústavu Matice slovenskej?
„V SAV som skončil po troch rokoch doktorandského štúdia. Vtedy mi oznámili, že na vytvorenie miesta pre mňa nie sú peniaze. Hľadal som si iné zamestnanie, predovšetkým prácu, kde som sa mohol venovať výskumu. Tu sa našla možnosť.“
Historik Dušan Kováč povedal, že týmto prechodom ste začali pracovať v ideologickom prostredí inštitúcie, ktorá sa orientuje na rehabilitáciu prvého slovenského štátu a Jozefa Tisa.
„Mne tento výrok pripadá absurdný. Je to hlúposť, ústav sa na nič také neorientuje. Orientuje sa prioritne na výskum slovenských dejín 20. storočia, organizuje konferencie, ktoré sa často ani netýkajú slovenského štátu alebo Jozefa Tisa. Dušan Kováč sa veľmi mýli.“
Rok ste boli v Anglicku. Čo ste tam robili?
„Chcel som sa zdokonaliť v angličtine. Chodil som rok do jazykovej školy a aby som tam mohol prežiť, tak som popritom aj manuálne pracoval.“
Čo si myslíte o vyjadreniach arcibiskupa Sokola, že za slovenského štátu tu bol blahobyt a že si váži Jozefa Tisa?
„Je to prirodzené, ak človek vymenuje historické osobnosti, ktoré si váži. Ak to otec arcibiskup takto povedal, tak má určite svoje dôvody. Či bol blahobyt, alebo nebol, je to slovo, ktoré možno nebolo použité úplne šťastne. Otázne je, čo to je blahobyt. Je fakt, že pre mnohých obyvateľov Slovenska toto obdobie z ekonomického hľadiska nebolo také ťaživé ako pre ľudí z okolitých štátov. Samozrejme, nie je možné povedať, že všetci sa tu mali skvele.“
Blahobyt pozostával hlavne zo zbrojoviek, ktoré prosperovali vďaka vojne. Je vhodné sa takto vyjadrovať?
„Určite nevychádzal len z fungovania zbrojoviek. Na čele ekonomických inštitúcií, národnej banky, stáli profesionáli a robili si svoju prácu dobre.“
Je potrebné si Tisa vážiť?
„Možno je potrebné pozerať sa na Jozefa Tisa ako na človeka, politika, ktorý sa ocitol v situácii, ktorá nebola jednoduchá. Možno mnohé jeho kroky považovať za chybné, ale zase na druhej strane si myslím, že v mnohých smeroch pôsobil aj pozitívne. Zobral na seba obrovskú zodpovednosť, ktorú musel niesť.“
V čom pôsobil pozitívne?
„Stál na čele určitého prúdu v slovenskej politike, ktorý sa snažil, aby Slovensko vyviazlo z ťažkej situácie s čo najmenšou ujmou a aby Slováci ako národ prečkali obdobie druhej svetovej vojny čo najlepšie.“
Považujete za pozitívne, že to bolo za cenu deportácií svojich židovských spoluobčanov?
„To, že existovali veľmi vážne negatíva, chyby a porušovanie ľudských práv, ešte neznamená, že tu neboli aj pozitíva.“
Vy si Tisa vážite?
„Vidím ho ako človeka, ktorý je v mnohých smeroch rozporný. Áno, za mnoho vecí si ho možno vážiť a mnohé veci mu je možné vyčítať.“
Pätnásteho marca 1939 Tiso v rozhlase povedal: „Čo treba odstrániť, odstránime, ale nie nenávistne, náruživo a hrubo, ale po kresťansky. Vláda má už pripravený návrh zákona o židovskej otázke.“ A potom prijala jeden z najkrutejších protižidovských zákonov. Nie je to prekážka, aby ste si ho mohli vážiť?
„Za toto určite nie, samozrejme. Na druhej strane treba vidieť aj to, že deportácie neboli výmysel Slovenska, Jozef Tiso nebol ten, kto presadzoval túto ideu. Možno polemizovať, či urobil dosť preto, aby sa tomu zabránilo, alebo či nechal voľnú ruku radikálom, ktorí to mali v programe.“
Urobil dosť preto, aby tomu zabránil?
„Mohol pre to možno urobiť viac. Druhá vec je tá... dobre, ďalšia otázka.“
Vy ste 14. marca spolu s predchádzajúcimi kandidátmi na post šéfa ÚPN oslavovali vznik slovenského štátu. Je čo oslavovať?
„Je čo si pripomínať. To, čo sa udialo 14. marca, vznik slovenského štátu, nie je negatívna udalosť. Vznik štátnosti – nech už potom nasledovalo, čo nasledovalo, je niečo, čo si treba pripomínať. Či to treba nejako veľmi oslavovať, to neviem, ale pripomínať si to treba ako dôležitý moment v slovenských dejinách.“
Prečo si títo organizátori rovnako pompézne nepripomínajú aj vznik Slovenskej republiky alebo Československa?
„To neviem.“
Keď vás pozvú tento rok už ako šéfa ÚPN, pôjdete znovu?
„Podľa toho, aká to bude akcia. Ak bude mať v zásade odborný charakter, tak určite.“
Minule tam boli aj zástupcovia Slovenskej pospolitosti. Ak tam teraz príde Marián Kotleba, odídete?
„Pozrite sa, keď niekde som a je tam niekto iný, zodpovedám za to, že som tam ja. Predsa neodídem len preto, že sa mi nepáčia niektorí ľudia, ktorí tam sedia. Takisto to bolo vtedy. Prišiel som si tam vypočuť odbornú prednášku slovenského historika Martina Lacka z Univerzity sv. Cyrila a sv. Metoda.“
Vás to, že tam stáli ľudia z pospolitosti vo svojich takmer gardistických uniformách nevyrušilo?
„Nepáčilo sa mi to. Považoval som to za vážnu chybu, ale je to vec organizátorov. Keby som to organizoval ja, tak tam nie sú.“
Čítali ste knihu Milana Ďuricu o Tisovi?
„Zatiaľ nie.“
A chystáte sa?
„Určite.“
Podľa historikov Kamenca a Kováča je kniha obhajobou totality.
„To vám poviem potom, keď si ju prečítam.“
Arcibiskup Sokol podľa záznamov v archívoch ÚPN spolupracoval s ŠtB. Myslíte si, že je v poriadku, ak je v takej vysokej cirkevnej funkcii?
„Spis neexistuje, a keď neexistuje, je ťažko sa vyjadriť. To, ako to všetko bolo, môže povedať len arcibiskup Sokol.“
Súhlasíte so zverejňovaním zväzkov ŠtB?
„Áno.“
Nie je podľa vás škoda, že u nás neplatí lustračný zákon?
„Tento vlak už odišiel. Bola to záležitosť, ktorá sa mala udiať v deväťdesiatych rokoch, keď bol zákon prijatý, ale na Slovensku sa nedodržiaval. Je zbytočné o tom uvažovať, politická vôľa by asi nebola.“
To asi nie, ale aký je váš názor?
„V zásade si myslím, že ak by lustračný zákon fungoval, bolo by to prínosné.“
Čo si myslíte o tom, že strany dodnes nominujú na vysoké funkcie bývalých agentov ŠtB? Napríklad Smer Dušana Muňka za štátneho tajomníka?
„Nevnímam to pozitívne. Je to však otázka, s ktorou sa strany musia vyrovnať samy. Ak im to teraz neprekáža, mne to prekážať môže, ale zákon je dodržaný.“
HZDS je za zrušenie ÚPN. Hovorili ste so SNS, či ústav zostane fungovať a nedôjde napríklad k jeho začleneniu pod SAV?
„Môj dojem zo SNS je, že je zástankyňou ďalšieho fungovania ÚPN. Ja som tiež za to.“
