Dosiaľ sa Íri uspokojili s angličtinou. Lenže dublinskí politici rozbehli v Bruseli boj za zrovnoprávnenie a postupne získali podporu verejnosti. Do veci sa vložil aj inak zdržanlivý premiér Bertie Ahern a írčine zaistil miesto na slnku.
Chvíľa írskej slávy predsalen rýchlo narazila na realitu. Keď europoslanec Seán Ó Neachtain poďakoval Ahernovi v írčine za dobre vykonanú prácu, rozumel len sám sebe. Ostatní vrátane Írov začali siahať po slúchadlách. Neachtain je jediný írsky politik, ktorý na bruselskej pôde hovorí po írsky a nepotrebuje si pomáhať angličtinou. Môže si povedať, že jeden milión eur z unijnej kasy bude slúžiť najmä jemu.
Európske inštitúcie už teraz mali zamestnať šesťdesiat tlmočníkov a prekladateľov, ale dostali sa len k číslu dvadsaťpäť. Samotní Íri priznali, že v krajine nie je dostatok kurzov. Minimálne zo začiatku sa preto bude prekladať cez angličtinu.
Katalánci, Baskovia, ale aj Francúzi prežívajú jazykovú rovnoprávnosť podobne. Tí prví, posilnení írskym víťazstvom, chcú pre seba dosiahnuť to isté, a tí druhí majú radosť, že s Rumunmi a Bulharmi si polepší francúzština. Rumuni ju najčastejšie ovládajú ako prvý cudzí jazyk a Bulhari hovoria „merci“, keď chcú poďakovať.
Pohľad zdola však hovorí jasne: Brusel sa poangličťuje. Najväčšou vzpruhou pre Shakespearov jazyk bolo posledné rozšírenie na východ, pretože do únie prišli krajiny s anglofónnou elitou.
