od perinou či spod poličiek v špajzi, to musí byť naozaj špeciálny človek a vzácny prípad.
Už ich veľa po Zemi nechodí, sú skôr za oblakmi. Na Slovensku však takého poeta prózy máme, zaplať Pánboh. Dušan Dušek píše celým telom i dušou a svoju najnovšiu knižku Zima na ruky (Slovart) identifikuje ako románik - skladačku, mozaiku, či skladbu pre spomínajúcich starších dorastencov, len o trochu mladších ako je on, ktorý prešprintoval cez šesťdesiatku.
Jeho prozaický materiál má nenápadný pôvab náhody ako perla v spadanom lístí, ale zároveň ide o hodinársku prácu. Je to príjemná literatúra, ktorú netreba čítať na jedenkrát s užasnutým dychom, ale po troškách a s myšlienkou, ako keď sa snažíme nájsť v žilkách listu stromu poetický príbeh.
Ide totiž o oslavu malého príbehu jazyka, farebného, jemného a fantazijného. Poetické riadky príbehu učiteľa Paja a jeho priateľky z detstva Tamary sú prekladané informatívnymi textami (architekt Emil Belluš, americký cestopis) alebo pubertálnymi insitne erotickými zlomkami, tvoriacimi v nich akúsi prozaické legato či laso spestrenia, čo nie je na škodu a pridáva na charaktere pisateľa. Krištáľovo neúprosného, ale pritom básnivo úprimného.
Dušek patrí medzi tých autorov, ktorí vedia potešiť seba i čitateľa objavom nevšedného uprostred zvyčajností a odkryť prekvapujúce tajomstvá v našom na pohľad jednoduchom mikrosvete. Je to slobodomyseľný pohyblivý pozorovateľ a očný zapisovateľ záhybov vrások, vlnení a úsmevov nezávislej ľudskej duše. Odporúča sa konzumovať naozaj po lyžičkách, skoro ako veľké kvapky nehy.
Autor: Pavel Malovič (Autor je publicista a pesničkár)
