Sarah mala len jedenásť rokov, keď ju vlastná matka prinútila predávať sa - mala to byť službička jednej známosti.
"Bolo to dva dni po mojich jedenástich narodeninách," spomína dnes už 22-ročná Sarah. Matkin známy ju zavrel do izbičky, kam za ňou vodil zákazníkov. Pritom dával pozor za dverami, keby sa klienti správali príliš násilnícky. V ďalších izbách boli ďalšie dievčatá vo veku od 13 do 15 rokov s podobným osudom. Trvalo to dva mesiace - do policajného zásahu, ktorý sieť kupliarov rozbil.
Vtedy sa Sarah dostala do starostlivosti starých rodičov - dedka so "šmátravou" rukou a pohŕdavej babičky. V trinástich od nich ušla. Medzi pobytmi v polepšovni sa zoznamovala s narkomanmi, ktorí jej ponúkali čoraz tvrdšie drogy. Bez vzdelania, s prostitúciou ako jediným zdrojom príjmu, obslúžila v priemere troch až štyroch klientov za deň. Dostala za to 70 eur.
Rita má pätnásť rokov. Od matky narkomanky a od násilníckeho otčima ušla pred dvoma rokmi. Keď hľadala miesto, kde by mohla prespať, dostala sa pod "ochranné" krídla jedného pasáka.
"Nedokončila som školu, nemala som kde bývať, bola som bez peňazí. Ale potrebovala som aspoň deväťdesiat eur, aby som si mohla kúpiť gram drogy."
Pasákovi dávala dve pätiny z toho, čo zarobila. "Kvôli bezpečnosti" šliapala spolu s ďalšími šiestimi dievčatami, z ktorých najmladšia mala dvanásť. Pasák vždy vedel, kde "pracuje".
Podľa odhadu strediska pre sexuálne prenosné choroby vo Viedni pôsobí asi dvesto mladistvých prostitútok, hoci v Rakúsku je detská prostitúcia zakázaná a zákazníci môžu byť stíhaní. Od roku 1998 sa prostitútky vo veku nad osemnásť rokov môžu zaregistrovať na ministerstve financií ako "nezávislé činné pracovníčky".
Väčšina dievčat, ktorých osud sa opisuje v sociologickej štúdii, sa však nepovažuje za profesionálky a odmietajú pracovať pre pasákov. "Nedokážu nás ochrániť, ani nám zaobstarať kšefty, vedia len zobrať peniaze," hovorí Sarah. Jeden jej kamarát aspoň zapisuje poznávacie značky áut, do ktorých nastupuje.
Všetky už zažili násilníckych zákazníkov, nehu nepoznajú.
"Kamarátov mám len vtedy, keď mám drogy," hovorí Andrea.
Rodičia ich prevažne zavrhli, s výnimkou Babsi, ktorá zatiaľ úspešne tají, čomu sa venuje. So zdravím sú na tenkom ľade. Väčšina sa cez injekčné ihly nakazila žltačkou, niektoré vďaka sexuálneho styku bez prezervatívu aj vírusom HIV. Tak si to vraj totiž zákazníci, často otcovia rodín - súdiac podľa detskej sedačky v aute, čím ďalej tým viac želajú. Niektoré im vyhovejú, len aby sa rýchlejšie dostali k peniazom a potom k droge.
Dvadsaťštyriročná Andrea berie drogy už desať rokov - aby unikla realite.
Otec ju odmalička zneužíval na nakrúcanie pornografických videokaziet, trikrát s ním otehotnela. Keď jej priateľ umieral na AIDS, povedal jej: "Si len kurva, tak si nerob nič z toho, že som ťa nakazil."
