O pár dní prišli ozveny. Vojtek dostal e–mail zo slovenskej ambasády v Rumunsku – má sa vrátiť. Želá si to rumunský komisár z Európskeho parlamentu Giorgio Ficarelli, jeho My zdes očaril najviac. „Vraj chce, aby sa film premietal ešte raz, pred novými divákmi v Bukurešti. Mám prísť 11. decembra,“ hovorí Vojtek.

Všetko je nachystané tak, aby neodišiel na prázdno: „V e–maile písali, že mi odovzdajú strihový softvér a technicky vybavia štúdio. Netuším, ako to vlastne myslia,“ smeje sa. „Viem si predstaviť softvér, ale celé štúdio? To nechápem, ako si ho odnesiem?“

V Jarovi Vojtekovi stúpa zvedavosť, do Bukurešti sa teda chystá. Pri rozprávaní o svojom novom zážitku sa usmieva, ale keď sa zamyslí, záujem komisára si veľmi váži. Dokumentárny film My zdes sleduje osudy jednej kazašskej rodiny a jej problémy potom, čo sa rozhodne presťahovať na Slovensko.

Je to smutný príbeh, preto je skvelé, že ho jeden politik zobral tak vážne.

Autor: kk