u. Poslední mohykáni proletárskej, a v prípade PKO kultúrnej Bratislavy odchádzajú bez toho, že by si to niekto všimol.
A prečo aj? Kto by sa dnes zastával spustnutých hál a umakartu. S pomocou projektových kancelárii a PR agentúr spoločne jasáme nad zmenou týchto „území nikoho“ v nové Defans s nadštandartnými bytmi, garážami a fitnescentrami. Bratislava má smolu. Opäť ju nútia hrať sa na veľkomesto, v ktorom si väčšina jeho obyvateľov aj tak nevie vynachváliť prívetivosť liptovských rodných chalúp a víkend čo víkend beží pod ich učupené „malebné“ strechy.
Za budovou Shopping Palace
Medzi záhradnými parcelami Zväzu záhradkárov na Zlatých pieskoch, bývalou panelárňou a halou Shopping Palacu, na konci betónovej cesty stojí nenápadná budova – typická relikvia socialistického stavebníctva. Patrila k tým niekoľkým prototypom hospodárskych budov stojacim na každom stavenisku, závodnom dvore, či prosperujúcom JRD.
Vyhradený priestor pre predsedu, námestníkov a brigády socialistickej práce. Panel, azbest, drevotrieska a linoleum nie sú dnes len nostalgickými materiálmi minulých čias, ale aj trocha obskúrnou scénou na pripomenutie si retro atmosféry sedemdesiatych rokov. Opustenosť tohto miesta a nepoužiteľnosť budovy ako imidžového sídla pre akúkoľvek firmu pravdepodobne rozhodli o jej súčasnom využití. Majitelia ju prenajali mladým umelcom na ateliéry (vedené ako Tranzit ateliéry) a niekoľko väčších priestorov je využívaných nezávislým združením a galériou 13 m3.
Za týmto divným názvom sa skrývajú traja ľudia. Mária Čorejová, Mária Rišková a Michal Čudrnák. Už niekoľko rokov sa pohybujú v nezávislej kultúre, stáli za galériou Buryzone (2001-2003), združením Burundi (2004-2005), podarilo sa im dostať niekoľko grantov, ale väčšinou sa im darí prežiť z ničoho. Keď sa sťahovali, ich majetok sa zmestil do kufra auta, čo je približne 13 m3.
Nový priestor na Zlatých pieskoch ich postavil pred zásadný problém: Prečo by mal niekto vycestovať na Studenú ulicu, až kamsi na okraj mesta? Možno táto nová existenčná situácia donúti ľudí okolo 13 kubíkov rozmýšľať a neopakovať rutinné návyky typické pre podobné nezávislé komunity. Aby prežili, musia ich aktivity prekročiť tesné hranice vlastného fanklubu, teda okruhu ľudí, ktorí z ich existencie profitujú. A musia byť čitateľní aj pre tých, ktorí osobne nepoznajú Máriu Čorejovú alebo Miša Čudrnáka.
Plánujú byť miestom nielen pre výtvarné umenie a nové média, ale chceli by sa „sociálne aktivizovať“, teda viditeľne komentovať a vstupovať do toho, čo sa okolo nás deje. Minulý týždeň sa tu stretlo niekoľko ľudí, ktorým sa nelení hovoriť o tom, nad čím už mnohí mávli rukou – o sochách vo verejnom priestore, o praktikách a taktikách, ktoré nahrávajú skôr priemerným a úplatným.
Boa kráľovská
K výraznejších akciám tejto jesene v 13m3 patrí aj výstava mladej maliarky Zuzany Flimelovej. Je pravdepodobne tým pokusom prekročiť doterajšiu náklonnosť k novým médiám smerom ku klasickej maľbe. Zuzana Flimelová pred pár rokmi skončila bratislavskú VŠVU a je to jej prvá väčšia samostatná výstava.
Mohlo by sa zdať, že „kotolňový“ priestor nepristane jej obrazom, ale opak je pravdou. V čistom klasickom galerijnom priestore by sa vytratil tak trochu úchylný príbeh o žene, a pomôžme si zaužívaným klišé, žene v rôznych úlohách, ktoré hrá, prežíva, alebo len poslušne vykonáva. Môže to byť Flimelovej denník, alebo aj fantázia o mladej žene, ktorá nechce byť hračkou, ale na druhej strane, práve to sa jej celkom páči. Maľby sú viac intuitívne než premyslené a maliarsky správne. V tom je asi ich pôvab. Nie každému sa budú páčiť. Ale tým, ktorým učarujú, bude pravdepodobne blízka práve ich nedokonalosť, tak ako každá nepredstieraná intimita.
Na webovej stránke 13m3 sa uvádza: „Nevie sa presne, či ľudia robia priestor, alebo priestor sústreďuje okolo seba ľudí. Niektorí majú na prvom mieste povinnosti (členovia zduženia) a niektorí zase práva (spolupracovníci). Všetci ale majú spoločnú zodpovednosť – robiť v kubíkoch niečo užitočné, veselé, sústredené a inšpiratívne (...).“ Je to prvý krok, ale treba dúfať, že rozhodný.
Mobile studios bola jedna z letných akcií v meste, ktoré organizovali 13m3.
Aktuálna výstava v 13m3. Lea Flimelová, Bez názvu, 2004.
FOTO –ARCHÍV 13M3
Autor: Beata Jablonská (Autorka je kunsthistorička)
