Ignác Romsics: Trianonská mierová zmluva • Kalligram • Bratislava 2006 • Preklad Katarína Borbášová
Tohtoročné leto znovu potvrdilo, aký dlhý tieň stále vrhá na slovensko-maďarské vzťahy Trianonská mierová zmluva z roku 1920. Pre mnohých Maďarov je dodnes synonymom straty dvoch tretín územia bývalého Uhorska a vytvorenia početných maďarských menšín v okolitých krajinách. Veľkomaďarskú identitu symbolizuje napríklad už aj u nás dobre známe Hnutie 64 žúp.
V kontexte udalostí posledných mesiacov treba dvojnásobne oceniť počin vydavateľstva Kalligram, ktoré prinieslo slovenskému čitateľovi preklad knihy známeho maďarského historika Ignáca Romsicsa. Máme tak možnosť pozrieť sa na jeden z najvýznamnejších medzníkov v dejinách oboch národov očami druhej strany.
Rozsahom neveľké dielo je napísané veľmi pútavým a prístupným jazykom. Čitateľovi prináša veľké množstvo informácií zo zákulisia veľkej politiky a diplomacie, ktoré ešte dopĺňa spolu 24 mapiek.
Autor sa venuje národnostným pomerom v rakúsko-uhorskej monarchii v čase vypuknutia 1. svetovej vojny a cieľom jednotlivých strán konfliktu. Osobitný zreteľ venuje meniacim sa postojom mocností Dohody k budúcnosti strednej Európy – od snahy demokratizovať a federalizovať Rakúsko-Uhorsko po priznanie práva na sebaurčenie tamojším národom.
Najviac sa, samozrejme, Romsics sústredil na priebeh udalostí po skončení vojny, ktoré viedli k odtrhnutiu uhorských území od Maďarska a ich pripojeniu k Rumunsku, Juhoslávii, Rakúsku a Československu. Nezabudol pripomenúť tiež málo uvádzaný fakt, že malé časti uhorského teritória sa stali aj súčasťou Poľska a Talianska.
Autor si podrobne všíma aj rozdiely v postojoch voči Maďarsku medzi jednotlivými víťazmi vojny. Miernejší prístup zastávali najmä Spojené štáty a Taliansko, napokon sa však vždy presadil názor Francúzska, že treba vyhovieť požiadavkám spojencov Dohody.
Pri Československu zvíťazil takýto postoj hlavne pri posudzovaní príslušnosti Žitného ostrova. Napriek početnému maďarskému obyvateľstvu dokázal minister Edvard Beneš spojencov presvedčiť o nutnosti jeho pričlenenia k československému štátu.
Veľká pozornosť sa v knihe venuje aj pôsobeniu maďarskej delegácie na mierovej konferencii pod vedením grófa Alberta Apponyiho s jej nereálnou snahou zachovať integritu územia, ktoré patrilo pod svätoštefanskú korunu. Napriek tomu, že ju tvorilo 73 osôb a predložila množstvo materiálov, u zástupcov veľmocí nedosiahla vôbec nič.
Vďaka knihe si slovenský čitateľ ľahšie uvedomí, prečo je Trianon pre Maďarov doteraz traumou. Zo štátu strednej veľkosti sa stali obyvateľmi štátu malého. V deň jej podpísania 4. júna 1920 bolo v Budapešti zamračené, v školách a úradoch mali voľno. Noviny bez ohľadu na politickú orientáciu vyšli čierno orámované, po celej krajine sa konali rôzne smútočné obrady a protesty, ich účastníci mali pripnuté čierne stuhy.
O desiatej hodine sa rozozvučali všetky zvony, zastavili sa električky a vlaky. Väčšina menšinových Maďarov vnímala odčlenenie ako dočasný jav. Revízia Trianonu sa vtedy stala alfou a omegou maďarskej zahraničnej politiky. Pomalé uvedomovanie si jeho nezvratnosti sa začalo až po roku 1945.
Trochu rozpakov vyvolávajú len záverečné poznámky o osudoch maďarskej menšiny v okolitých štátoch. Bez rozlišovania sa konštatuje, že ich vlády sa usilovali o asimiláciu „svojich“ Maďarov a snažili sa všemožne potláčať ich národné prejavy.
Prinajmenšom v prípade medzivojnového Československa to pravda nie je.
Napriek tejto výhrade sa dá konštatovať, že Romsics sa snažil vo svojich záveroch zachovávať objektivitu a nadhľad a aj jeho práca môže byť krokom k väčšiemu vzájomnému porozumeniu.
Autor: Martin Hagara (Autor je publicista)
