Počasie nás vie poriadne zaskočiť, najmä ak predpovede avizujú prudké tlakové zmeny a s nimi spojené rizikové stupne. Mnohým sa práve vtedy začnú ozývať staré zranenia, iní sú podráždení, menej vnímaví a málo sústredení. Meteosenzitivitou, čiže nejakou formou citlivosti na počasie, trpí mnoho ľudí.

Prvé písomné pramene o klíme pochá-dzajú ešte z čias starého Egypta. Známe sú prastaré čínske tézy o piatich živloch a piatich orgánoch ľudského tela, podľa ktorých teplo škodí srdcu, chlad pľúcam, vietor pečeni, vlhko slezine a sucho obličkám. Aj Hippoktates vyslovil myšlienku, že určité typy počasia prispievajú k vzniku niektorých zdravotných ťažkostí. Významné medicínsko-meteorologické výskumy sa však začali robiť až začiatkom 20. storočia.

Choroba či len pocit?

V niektorých dňoch pohotovostné ambulancie zívajú prázdnotou a inokedy je situácia opačná. Hromadia sa úrazy, autohavárie, ratovať treba astmatikov, srdciarov i ľudí s psychickými poruchami. Je vnímavosť na počasie chorobou, sugesciou, precitlivenosťou alebo len výmyslom niektorých ľudí?

"Pri zmene atmosférického tlaku sa mení aj aktuálny tlak u každého jedinca", hovorí Gabriel Kamenský, primár oddelenia neinvazívnej kardiologickej diagnostiky v Bratislave a prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti. "Najväčšie problémy vznikajú, ak atmosférický tlak a krvný tlak v krátkom čase veľmi kolíšu. Pri prudkom ochladení a pri daždi či snežení môžu najmä ľudia s vyšším krvným tlakom cítiť únavu, často ich trápia bolesti hlavy, trpia nespavosťou, neraz sú podráždení a znižuje sa, samozrejme, aj ich výkonnosť."

Počasie ohrozuje kardiakov

Z výskumov vyplýva, že v teplejších krajinách majú ľudia všeobecne nižší krvný tlak a v tejto oblasti je aj menej infarktov ako v severnejšie položených krajinách. Vplyvom chladu sa krvný tlak zvyšuje a tým aj výskyt ischemických ochorení. "Chlad spojený s vetrom často vedie k výraznému zužovaniu ciev, čo najmä pri prechode do studeného počasia, môže mať za následok vzostup krvného tlaku

s následným nedokrvením srdcových ciev. Vtedy hovoríme o tzv. angíne pectoris, pri ktorej pociťuje pacient tlakovú bolesť na hrudníku vyvolanú ischémiou srdcového svalu. Chlad, vietor a menej svetla často súvisia aj

s pocitmi úzkosti, poruchami psychiky a tiež depresiami," hovorí kardiológ.

Citliví na zmeny počasia sú aj ľudia oslabení po chorobe, priveľmi vyťažení, žijúci pod psychickým tlakom. "Primeraný stres je pre človeka stimulujúci, potrebný pre život. Ale nadmerný stres môže organizmus totálne vybičovať. Človek horšie spí, často má zrýchlený pulz, zvýšený krvný tlak, rýchlejšie sa unaví a oslabuje sa aj jeho imunita. Ohrození sú najmä starší ľudia. Z mladších vekových kategórií na zmeny počasia najčastejšie reagujú fajčiari a ľudia s nadváhou, či so zvýšenými hladinami krvných tukov a cukrov", vysvetľuje MUDr. Kamenský.

Zmena počasia často zintenzívňuje už existujúce zdravotné problémy. U kardiakov zima a chlad často vedú k zúženiu srdcových i hlavných ciev, čo je obvykle sprevádzané vzostupom krvného tlaku s následnými bolesťami hlavy, búšením srdca, dýchavičnosťou, zníženou koncentráciou a pocitom vnútorného nepokoja. Pacienti, ktorí sa liečia na vysoký krvný tlak, by si pri zmene atmosférického tlaku mali vždy, najmä ráno, odmerať tlak

a preventívne užiť antihypertenzívum.

Diabetikom chýba vnútorný alarm

Človek by mal poznať svoj krvný tlak i cholesterol a mať oba pod kontrolou. Aj vnútorný alarm napovie, že niečo nie je v poriadku. Ak nás začne bolieť hlava, je to často signál, že sa asi zvýšil krvný tlak. Poučený pacient vie, čo má robiť - užiť odporučené lieky a oddychovať. Niektorým pacientom však táto prirodzená schopnosť organizmu chýba. Týka sa to najmä diabetikov, ktorým cukrovka zvykne poškodiť periférne senzitívne nervy, dôležité pre prenos informácií. Často preto nepocítia varovnú bolesť ani pri vzniku infarktu srdcového svalu.

Ako sa môžeme chrániť?

Tabletka proti precitlivenosti na počasie neexistuje, treba preto každý rok absolvovať preventívnu lekársku prehliadku, pri ktorej lekár skontroluje nielen krvný tlak a hladinu cholesterolu, ale posúdi aj ostatné rizikové parametre. Pri pravidelnom otužovaní a tréningu môžeme naše telo zbaviť prehnanej citlivosti na biometeorologické záťaže.

Pomôcť si môžeme aj pestrou a vyváženou stravou. Základom je ovocie a zelenina, ryby, biele mäso a olivový olej. Obmedziť by sme mali červené mäso, údeniny a mastné syry.

Ak meteorológovia predpovedajú vyššie stupne ohrozenia zdravia, človek citlivý na zmeny by si mal upraviť denný režim a niektoré dôležité veci a náročnejšie povinnosti radšej preložiť na vhodnejší termín.

NIEKOĽKO DOBRE MIENENÝCH RÁD

* zvýšenú precitlivenosť na počasie možno ovplyvniť zlepšením kondície, otužovaním, masážami, vhodnou životosprávou, ale aj vyváženým rozložením práce a oddychu

* dôležitý je pozitívny prístup k životu, aby človek nebol v konflikte so svojim okolím, s rodinou alebo sám so sebou, veď zdravý pohľad na život prospieva každému

* pri precitlivenosti na počasie pomáha čaj z medovky lekárskej, ktorý upokojuje a uvoľňuje napätie a stres

REAKCIE NA POČASIE

* vnímavosť - ide najmä o zmenu nálady, nesprevádzajú ju pocity bolesti ani výrazné chorobné stavy, je to geneticky daný ochranný reflex, akýsi systém včasného varovania, aby sme sa mohli prispôsobiť zmene počasia

* citlivosť - prejavuje sa v podobe nevoľnosti, bolesti hlavy, ospalosti, problémom s krvným tlakom

* precitlivenosť - trpia ňou najmä ľudia chorí na angínu pectoris, chronický zápal priedušiek, cukrovku či epilepsiu, prejavuje sa žalúdočnými a črevnými problémami, podráždenosťou, ťažkosťami s koncentráciou a spomalením reakcií

DOBROSLAVA MEDVECOVÁ