Lucka je mierne zaostalá a má problémy s logickým myslením. V čítaní však nemá konkurenciu. Danko jej denne pomáha.
FOTO – autorka
Luckin a Dankov príbeh sa začal pred ôsmimi rokmi. Práve vtedy prišla Lucka do rodiny Kniznerových. Hoci Dankova babka Marta Kniznerová vychovala päť vlastných detí, neváhala sa táto invalidná dôchodkyňa ujať aj práve narodenej Lucky. Jej rodičia sa o ňu nedokázali postarať.
Lucka - dieťa mentálne zaostalej matky a otca alkoholika, mala po narodení skončiť v sociálnom ústave. Pred tým ju zachránila Dankova babka, ktorá si ju osvojila.
„Spočiatku k nám Lucka chodievala na jeden deň a neskôr aj na víkendy. Rodičia s tým súhlasili. Nevedela ani sedieť, bola zanedbaná. Neskôr som sa rozhodla, že si ju osvojím. Brala som to ako celkom prirodzenú vec. Odvtedy je Lucka u nás a je ako moja dcéra,“ spomína Marta Kniznerová.
Kým spočiatku biologickí rodičia Lucku navštevovali, dnes už ku Kniznerovým nechodia, hoci bývajú v tej istej obci. Lucka však v novej rodine našla domov. Vo veľkom dome Kniznerových na konci obce bývajú spolu tri rodiny. Lucka s Dankom spolu sedia aj v školskej lavici.
„Danko nedá na Lucku dopustiť. Stará sa o ňu. Pomáha jej so všetkým. Už od malička sa zaujímal sa o vážnejšie veci,“ hovorí Dankova mamka Ľubka.
Danko má dve sestričky, stredná Paťka je nepočujúca. „Raz prišiel zo školy domov s plačom. Veľmi ho ranilo, keď deti Lucke povedali, že patrí do útulku. Lucka si to neuvedomovala, ale Danko to bral ako veľkú krivdu,“ hovorí Marta Kniznerová.
V Základnej škole v Odoríne majú tri integrované deti. Spolužiaci si na ne už zvykli.
