Tvrdí, že od októbra 2003, keď mu príspevok vyplatili prvý raz, do januára 2004 dostával 6000 korún. Potom došlo k zmene.

Podľa novely zákona o sociálnej pomoci, ktorá nadobudla účinnosť 1. februára 2004, sa aj príspevky za opatrovanie prehodnotili. Vo februári jeho matke znížili mieru funkčnej poruchy zo 70 na 60 percent a v marci mu na základe nových skutočností vymerali príspevok vo výške okolo 3400 korún.

Potom mu napadlo, že jeho "príjem" nedosahuje ani výšku jemu určeného životného minima, a tak úrad práce požiadal o dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej.

Pomoc v hmotnej núdzi mu síce priznali, ale aj tak mu zakaždým, keď zohľadnili zvýšenie dôchodku jeho matky v predchádzajúcom roku, príspevok znížili. Naposledy mu priznali 3158 korún.

Jánovi nejde do hlavy, že ten, kto vykonáva časovo obmedzené menšie obecné služby (takzvané aktivačné práce), môže ako pomoc v hmotnej núdzi dostávať aj 4700 korún mesačne, čiže "viac ako ja, pritom ja nepoznám sobotu, nedeľu alebo sviatok".

Jána už teraz zaujíma, aký príspevok mu vymerajú v budúcom roku, keď sa na jeho výške odrazí tohto roku valorizovaný dôchodok jeho matky. "Aj z tých 3100 korún mi zoberú?" pýta sa.

Aj popri opatrovaní človek môže vykonávať zárobkovú činnosť. Kým ešte v roku 2003 mohol za mesiac zarobiť najviac 0,6-násobok životného minima, teraz až dvojnásobok životného minima plnoletej fyzickej osoby, čiže 9960 korún.

To však nemusí byť také jednoduché. Podmienkou nároku na príspevok je totiž "celodenné, osobné a riadne opatrovanie", čo znamená, že opatrujúci musí mať takú prácu, aby bol za každých okolností opatrovanému k dispozícii. "A kde môžem nájsť takúto prácu?" dodáva Ján. (joč)