Jeden z najvýznamnejších symbolov Barcelony je Katedrála Sagrada Familia. Zlé jazyky vravia, že bez nej by katalánska metropola zostala iba rádovým európskym mestom. Hoci sa do rúk slávneho architekta Antonia Gaudího dostala v roku 1883, jej základy navrhol niekto iný. Včera – 19. 3. 1882 – uplynulo 120 rokov od chvíle, keď radní páni slávnostne umiestnili základný kameň.

„Otec“ diela s katalánskym názvom Temple Expiatori de la Sagrada Familia (Chrám očistenia svätej rodiny) – Antonio Gaudí y Cornet sa narodil v roku 1852 v mestečku Reus neďaleko Barcelony. V skorej puberte ho rodičia poslali do školy, v ktorej vôbec nevynikal. Ak sa mu v niečom darilo, tak to bola geometria.

Antonio sa svojim spolužiakom javil ako blázon, ktorý veľmi rád kreslil. Z blázna sa vykľul študent architektúry, v ktorej našiel zmysel života. Prečítal vraj iba veľmi málo kníh a keď sa ho neskôr pýtali, ktorý architekt bol preňho vzorom, naklonil sa z okna a vykríkol, že strom a viac nepovedal. Bolo o ňom známe, že veľa nenahovoril, a že často menil nálady.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia v Barcelone rozkvital textilný priemysel. Na bohatstvo sa ako muchy na med lepili umelci. To bol vynikajúci inkubátor pre začínajúceho architekta.

Projekt katedrály sa narodil ešte pred tým, ako sa k nemu dostal Gaudí. Viedol ho Francisco de Paula del Villar, Gaudího učiteľ. Mestská rada sa s ním pohádala pre materiál na pilieroch. Keď nedospeli k žiadnej dohode, odstúpil. V roku 1882 však ešte stihol poklepkať základný kameň, aby sa o rok neskôr vedenia stavby ujal mladý Gaudí. Ten Sagrade Familii venoval zvyšok svojho života – dovedna 43 rokov.

Prečo sa Gaudí pustil do katolíckej stavby? To sa nikdy nedozvieme. Je známe iba to, že v mladosti okolo kostola neprešiel bez toho, aby si neodpľul. Postupne sa však menil, až sa z neho krátko pred smrťou stal aktívny katolík. Prečo? Ani to nikto nevie. Gaudí bol tajnostkár, nikdy sa neoženil a žil uzavretý vo svojom súkromí so svojou matkou.

Prvý architekt Sagrady Familie chcel do katedrály vštepiť neogotický štýl. Gaudí chcel niečo iné. Katedrále dal tri fasády, jedna dostala názov Naixament, po katalánsky narodenie. Tá vznikla v roku 1891. Druhá dostala názov Passió – vášeň a na jej priečelie postavil sochy, symbolizujúce detstvo božieho syna.

Roky utekali a Gaudí sa venoval aj iným stavbám, i napriek tomu celý projekt nosil v hlave. Barcelončanom ho predstavil až v roku 1908. Mal výraz chrámu v tvare lesa, vyrastajúceho z veží. O dva roky neskôr sa Gaudí dostal do povedomia svetovej architektonickej verejnosti. Volali ho vraj aj z New Yorku, aby im prišiel postaviť hotel. Nesúhlasil. Oddal sa Sagrade Familii, aby dokončil poslednú fasádu, do ktorej nechal vložiť kameň z hory Montserrat – katalánskeho duchovného symbolu.

Vraví sa, že práve na tejto fasáde chcel Gaudí zdôrazniť slávu božiu. Výrazné veže, ktoré stavbu preslávili vari najviac, mali túto slávu ešte viac znásobiť. Ich stometrovú výšku vraj chcel preto, aby poukázal na symbol spasenia. Za svojho života však uvidel stáť iba jednu.

Gaudího stavba tak vzala, že neregistroval nič vo svojom okolí. Vo svojom diele dokonca aj spával.

Chodil zamyslený, nestaral sa o seba. Po Barcelone sa povráva, že zamýšľanie ho poslalo na onen svet. V júni 1926 ho zrazila električka. Ľudia považovali obeť nehody za tuláka, a preto mu nevenovali pozornosť. Až o tri dni neskôr, keď v miestnej nemocnici dodýchal, sa dozvedeli, že zomrel Gaudí. Pochovali ho tam, kde patrí – do krypty v katedrále. Je tam dodnes.

Po Gaudího smrti sa projektu ujali mnohí architekti. Nevedeli s ním však ani pohnúť. Stavba pokračovala veľmi pomaly, lebo Gaudí sa o svojich víziách podelil iba s úzkou skupinou ľudí. V roku 1936 vypukla občianska vojna a aj tých málo plánov, ktoré Gaudí zanechal, v katedrále pri ostreľovaní zhorelo.

Keby sa zastavila stavba kostola v Bratislave, či Varšave, tak nemajú architekti problém. Na základe štýlu ju dokončia. Ešte menej úsilia by ich stálo dokončovanie gýčovitých kostolov, ktoré v poslednom čase vyrastajú na Slovensku, a o ktorých si mnohí myslia, že sú „moderné“.

V prípade Gaudího to neplatí. Kľúčom k dostavbe bola funkčnosť priestoru. Až po jej rozlúštení mohli študované hlavy v roku 1985 dostavať západnú fasádu Sagrady Familie.