 Ukazovateľ rádiovýškomera by mohol posádke oznámiť, že sa nebezpečne priblížila ku kopcu. Reportér STV Peter Janků ukazuje na ciferník, na ktorom mala byť šípka nastavená na číslicu 100. Keby bolo toto zariadenie zapnuté podľa štandardných postupov, pri výške 100 metrov nad povrchom by sa v kabíne ozval hlasný zvukový signál. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ |
BRATISLAVA - Vojenské lietadlo An-24, v ktorom zahynulo 42 ľudí, nemalo s najväčšou pravdepodobnosťou na rádiovom výškomere zapnuté varovanie pred nebezpečným priblížením sa k terénu. Reportérom Slovenskej televízie to potvrdilo ministerstvo obrany.
Podľa bývalého šéfa armádneho letectva Jozefa Pivarčiho to, že ho posádka nezapla, je "nepochopiteľné", a zrejme tak porušila predpísané pravidlá.
Z výpovedí odborníkov vyplýva, že lietadlo nenarazilo priamo do kopca, ale sa v rýchlosti okolo 220 kilometrov za hodinu dotklo stromov, ktoré ho spomalili, a zrútilo sa. Antonovu chýbalo len niekoľko metrov, aby stromy minul. Pokiaľ by na mieste nebol les, nad kopcom by zrejme preletelo.
Jednou z najdôležitejších otázok vyšetrovania je, prečo piloti nezbadali kopec. Podľa informácií Reportérov STV malo lietadlo v čase nehody vysunutý podvozok. Práve pri vysunutých kolesách sa však nos Antonova zdvihne, čo zhoršuje výhľad z kabíny. Vrchol kopca tak mohol byť mimo zorného uhla posádky a nevaroval ich ani rádiovýškomer.
Piloti podľa Olivera Dzvoníka, odborníka na ľudský faktor v letectve, absolvovali základný kurz zvládania krízových situácií, nie však cvičenie v simulátoroch, ktoré je pre civilných pilotov povinné.
Podľa rôznych výpovedí expertov sa zdá verzia, že pád lietadla spôsobila chyba pilotov, ako najpravdepodobnejšia. Technické príčiny už totiž ľudia z vyšetrovacej komisie vylúčili a ani počasie na mieste nebolo zlé.
Nehoda sa stala nad posledným vyšším kopcom pred košickým letiskom. Posádka Antonova krátko pred tragédiou prebrala navigáciu letu do svojej zodpovednosti. Spôsob "pristátia za vidu" bol v tomto prípade štandardný, povedal SME skúsený dopravný pilot, ktorý nad miestom nehody letel už niekoľkokrát. Podľa letca nad miestom nešťastia posádky často radšej zvolia relatívne prudké klesanie, aby stihli pristáť a nemuseli absolvovať okruh predlžujúci let o zhruba 10 minút. Ani vysunutie podvozku v týchto miestach nie je ničím neobvyklé, povedal.
Vyšetrovanie najtragickejšej leteckej nehody na Slovensku v posledných desaťročiach ešte nie je oficiálne ukončené. Jeho výsledky zrejme budú známe až o niekoľko týždňov. (knm)
Ako funguje rádiový výškomer
Na ukazovateli prístroja, ktorý meria výšku lietadla nad terénom, sa nastavuje hodnota a pokiaľ pod ňu stroj klesne, posádku upozorní hlasným zvukovým signálom. Varovanie sa obvykle nastavuje na 100 metrov nad terénom. Išlo o jediný prístroj na palube, ktorý by mohol pilotov takýmto spôsobom varovať, že sa blíži náraz. Lietadlo totiž nemalo namontovaný dôležitý protikolízny systém EGPWS, ktorý je povinnou výbavou civilných dopravných lietadiel kategórie An-24. Antonov ako vojenský stroj však túto povinnosť nemal, a pri jeho poslednej modernizácii EGPWS do lietadla nedali. (knm)
