Pomáha mi aspoň papier nalepený na stene pri telefóne. Je na ňom text: Prepáčte, ale nerozumiem dobre po slovensky. Moja manželka práve nie je doma, zavolajte neskôr, prosím!
No a práve slovíčko "prosím" je pre mňa záhadné. Niekedy skutočne nesie význam prosím, inokedy znamená vstúpte, alebo to telefonické ahoj, alebo ho niekto použije v inej, pre mňa nepochopiteľnej situácii.
V japončine nezdravíme do telefónu "konničiwa", čiže ahoj. Tento pozdrav sa používa v priamej komunikácii, ak by ste ho povedali do telefónu niekomu, koho nepoznáte, vyznelo by to čudne. To preto, že je to príliš osobný, priateľský pozdrav.
Na telefonovanie máme špeciálnu frázu. "Moši-moši", čo znamená - začnem hovoriť-začnem hovoriť. Je to vlastne skratka, vyjadrujúca tento význam. Keď sa v roku 1890 začalo telefonovať, spojenie nastalo za asistencie operátorov. Technika nebola dokonalá, počuteľnosť slabá, ľudia teda zrejme potrebovali operátorovi zdôrazniť, že "začnú hovoriť-začnú hovoriť". Dnes frázu moši-moši používa telefonujúci aj prijímateľ hovoru. Obyčajne začne týmito slovami ten, kto niekomu telefonuje. Je to ľahko zapamätateľná fráza aj pre cudzincov, takže aj tu mám zopár priateľov, ktorí mi radi telefonujú s pozdravom moši-moši. Na Slovensku mi znie moši-moši čudne, pretože som zvyknutý na Japoncov, ktorí hneď za tým povedia svoje meno. No keď mi volajú slovenskí kamaráti, povedia moši-moši, a nič viac. Ja sa odmlčím, nič nepoviem a oni zas zopakujú moši-moši. Uťahujú si zo mňa, ale keď spustím po japonsky a pýtam sa, kto volá, obyčajne sa rozosmejú, prichytení pri čine.
Inak, medzinárodné hovory medzi Slovenskom a Japonskom niekedy nemajú dobré spojenie, odpoveď sa oneskoruje. Vtedy cítim, že Japonsko je naozaj veľmi ďaleko. Často si v duchu želám, aby som mohol volať domov našim lacnejšie. Možno to tak v budúcnosti bude, s príchodom nových systémov do domácností.
Raz, keď mi zavolal kamarát z Japonska, sedel som práve v kaviarni v bratislavskom Starom Meste. Zodvihol som, ale poriadne som nepočul, tak som len stále hlasnejšie opakoval moši-moši, moši-moši... Veď aj vy v takých prípadoch kričíte do telefónu opakovane "prosím!?" Moje čudesné moši-moši vtedy vzbudilo pozornosť a úsmev na tvárach hostí.
Autor: MASAHIKO