apríl 1991 - po páde prvej vlády Vladimíra Mečiara sa stáva premiérom Čarnogurský. Dzurinda je námestníkom ministra dopravy.
5. - 6. júna 1992 - v parlamentných voľbách s prevahou vyhráva HZDS. KDH odchádza spolu s maďarskými stranami do opozície. Poslancom sa stal Dzurinda a aj jeho stranícky kolega a terajší šéf strany Pavol Hrušovský.
13. marec 1994 - po páde druhej Mečiarovej vlády vzniká dočasná vláda. Na jej zostavení sa podieľa aj KDH, Mikuláš Dzurinda sa stáva ministrom dopravy.
30. 9. - 1. 10. 1994 - predčasné parlamentné voľby opäť vyhráva Mečiar a stáva sa premiérom. Pravicové strany KDH, DU a maďarská koalícia spolu s koalíciou ľavicových demokratických strán idú do opozície. HZDS vykonávalo politiku potláčania opozície, ktorá ho dostala do domácej aj medzinárodnej izolácie.
1994 - 1998 - štyri roky vládnutia HZDS, SNS a ZRS a kauzy ako únos prezidentovho syna Michala Kováča ml., vražda Róberta Remiáša či divoká privatizácia štátnych podnikov mali za následok ďalšie zbližovanie opozičných pravicových strán a ich predstaviteľov. V tomto čase Mečiar dostal demarš z USA a Slovensko bolo vynechané z prvej vlny rozširovania NATO.
3. júl 1997 - vzniká Slovenská demokratická koalícia (SDK). Tvorili ju KDH, DU, DS, SDSS a zelení. Pre nezhody, kto má byť jej lídrom, vznikla dohoda, že nimi budú predsedovia všetkých zúčastnených strán. Ako kompromis bola zriadená funkcia hovorcu, obsadzuje ju zástupca KDH - Dzurinda.
