Čierny pavúk, veľký údajne ako necht na prste, sa počas spánku svojej hostiteľky usídlil v jej uchu. Čas, keď sa to stalo, sa dá určiť pomerne presne, pretože žena si pamätala, ako raz v novembri našla na posteli pavúka a zmietla ho na zem. Zabiť ho vraj nechcela, lebo to prináša smolu, ale ani ho nemohla vyhodiť von, pretože pavúk niekam ušiel. Ten však útek len predstieral - v skutočnosti sa vrátil tam, odkiaľ ho vyhnali, a našiel si teplé miestečko v zvukovode pani domácej. Švédka si v prvých dňoch všimla, že akosi horšie počuje, myslela si však, že sa jej tvorí štopeľ z ušného mazu. So zásahom sa teda neponáhľala. Až keď začala mať v uchu nepríjemné zvuky podobné škriabaniu na ušný bubienok, zašla do lekárne kúpiť si roztok na čistenie uší od mazu. Kvapky spoľahlivo zabrali, na prekvapenie však nerozpustili mazový štoplík, ale vypudili z úkrytu pavúka. A v ňom žena identifikovala tvora, ktorého mesiac predtým štítivo zmietla z postele.