K problematike poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) sa dostal cez vlastnú skúsenosť s ňou. ADHD mu diagnostikovali po tom, čo sa uňho prejavili úzkosti a depresia, keď začal zlyhávať na vysokej škole.
"Ľudia s ADHD zažívajú v priemere viac neúspechov a kritiky, čo sa prejavuje na základnej a strednej škole. Majú problém aj so sebadôverou a sebahodnotou, čo je spojené so zlyhávaním v bežných situáciách v živote, škole či v práci," vysvetľuje v rozhovore pre SME RADOVAN KYRINOVIČ, školský a výchovný poradca na bratislavskom gymnáziu.
Čo sa v rozhovore dočítate
- Či môže človek nadobudnúť ADHD v dospelosti.
- Za kým ísť s podozrením na ADHD.
- Ako sa lieči ADHD.
- Aké práce sú nevhodné pre človeka s ADHD.
- Čo prekvapí obyčajných ľudí na jeho živote s ADHD.
Ako ste sa dostali k téme ADHD?
Cez vlastnú skúsenosť. Od šiestich rokov som bol nápadne aktívny. Nemal som však problémy so správaním ani s učením, tak ma nebolo nutné posielať do poradne.
Problémy sa prehĺbili, až keď som mal byť v štúdiu samostatný. Na vysokej škole som začal akademicky zlyhávať a prejavili sa u mňa úzkosti a depresia. Začal som chodiť na terapie k psychiatričke. Stav sa zlepšil, ale problémy, ktoré som mal v detstve, ostali.
V adolescencii som ADHD zavrhol, lebo som bol veľmi sociálno-úzkostlivý človek. Bál som sa, že by ma vysmiali, že si niečo vymýšľam a vyhováram sa. Potlačil som to. Na terapii som si však priznal, že to bude ADHD.
Keď som sa začal vnímať ako človek s ADHD, zlepšila sa mi kvalita života. V diagnostických dotazníkoch spĺňam 95 percent zo všetkých kritérií.
Vedeli by ste priblížiť, aká je to porucha?
