Autor je komentátor portálu noviny.sk
Žiadne spoločenstvo nie je definované tým, či niektorí jeho príslušníci znásilňujú a vraždia deti. V každej dostatočne veľkej ľudskej skupine sa nájdu defektní jedinci. Spoločnosť je definovaná až tým, ako sa k nim stavia.
Rusko ich s hrdosťou používa pri genocíde susedného národa. Maďarsko ich v pokornom predklone rešpektuje. A Slovensko tiež nie je za vodou. Môže sa ukázať, že našimi najhoršími nepriateľmi sme my sami.
Slepo nenávidieť Rusov by bolo jednoduché. Po Buči či Kramatorsku je ťažké potlačiť hnev, ktorý zatemňuje úsudok. Je však užitočnejšie pokúsiť sa porozumieť. Pochopiť predsa neznamená odpustiť. Naopak. Porozumenie je zbraň.
Nemá, samozrejme, význam nazerať priamo do hláv páchateľov. Jedinec, ktorý si nakrúca, ako znásilňuje dieťa, aby mohol video zobchodovať na internete, by nemal byť súčasťou ľudského genofondu.
Ani ten, kto raketu vystrelenú na civilný cieľ venuje deťom. Nepotrebujeme mu rozumieť na hlbšej úrovni, než je pochopenie faktu, že jeho život je permanentným ohrozením všetkých ostatných.
Vražda ako privilégium
Porozumieť potrebujeme národu, ktorý túto hrôzu nielen stvoril, ale ju aj vytrvalo schvaľuje. Nie je to zložité, stačí na chvíľu potlačiť emócie a pozrieť sa na fakty.
