Slovenské jadrové elektrárne poháňa palivo z Ruska, vydrží aspoň rok. Čo bude potom?
"Máme aj iné možnosti," hovorí jadrový fyzik MARTIN VENHART. Dodávateľa paliva však Slovensko nevymení zo dňa na deň.
V rozhovore pre SME hovorí aj o situácii v ukrajinských jadrových elektrárňach, o hrozbách jadrovými zbraňami, ale aj o tom, prečo by nešiel do Černobyľu.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo by Martin Venhart nešiel do oblasti Černobyľu.
- Či je znepokojivá ruská krádež z černobyľského laboratória.
- Či mohol teraz Černobyľ ohroziť celú Európu.
- Či jadrové elektrárne stále pokladá za bezpečné.
- Akú máme možnosť náhrady za ruské jadrové palivo.
- Kde získavať informácie o radiácii a jadrovej bezpečnosti v Európe a na Slovensku.
Odľahlo vám, keď sa ruské vojská začali sťahovať z Černobyľu?
Áno, hoci si myslím, že reakcie z prítomnosti vojsk v jadrovej elektrárni boli veľmi prehnané. Je to miesto, kde je lepšie nerobiť žiadne hlúposti. Najlepšie je, keď tam nikto nie je.
Do Pripjati chodievajú turisti, ale ja by som tam nešiel. Mám konzervatívny pohľad na tieto veci.
Ako to myslíte?
Radiácii sa treba vyhýbať, ak sa dá. Keď pracujeme, vždy dodržiavame všetky bezpečnostné pravidlá. Základné je, že s rádioaktívnym materiálom nepracujeme, ak na to nie je dôvod. Ak dôvod je, dokážeme s rádioaktívnymi materiálmi bezpečne pracovať. A to aj pri vysokých aktivitách. Ale keď nie je dôvod, načo to robiť? Najlepšia a jediná bezpečná dávka je taká, ktorú človek nedostane.
Po odchode vojsk z Černobyľu sa z ukrajinskej strany objavili informácie, že na mieste našli zákopy a aj to, že niektorí ruskí vojaci mali chorobu z ožiarenia. Čo si o tom myslíte?