Sudkyňa EVA FARKAŠOVÁ z Okresného súdu v Prešove sa venuje rodinnému právu už niekoľko rokov. Aj na jej súde funguje nová metodika tzv. multidisciplinárneho prístupu v poručenskej agende, ktorá výrazne skracuje lehotu konania sporu rodinných vecí s maloletými deťmi.
Rada hovorí, že striedavá starostlivosť je skvelá pre dieťa, ktoré to unesie a pre rodičov, ktorí to zvládnu.
"Ak je to možné, vždy pristúpime k striedavke. Nevyhovieme vtedy, ak sa v rámci konania a multidisciplinárnej praxe ukáže, že to nie je vhodné pre dieťa," hovorí pre SME.
Téma striedavej starostlivosti delí ľudí aj sudcov na jej priaznivcov a odporcov. Vy ste na ktorej strane?
Celý príbeh, ako sa táto forma starostlivosti o dieťa dostala do nášho právneho systému, je zvláštny. Niekedy si aj dobré veci nájdu veľmi rýchle cesty. Tak to bolo aj so striedavkou, ktorá sa tam dostala ako poslanecký návrh. Bolo to narýchlo, sudcovia na túto zmenu neboli pripravení, neprešlo to s odbornou diskusiou, na úvod sme ostali zaskočení.
Bez toho, aby sme o tom predtým diskutovali na seminároch a konferenciách, sme to mali zrazu na stole a mali sme rozhodovať. Keď sa na to pozerám spätne, možno je skvelé, že to išlo takou rýchlosťou. Začali sme sa prispôsobovať a hľadať právne podklady. V Čechách to fungovalo skôr, takže sa bolo o čo oprieť.
V rozhovore sa dočítate:
- či je striedavka vhodná forma starostlivosti aj vtedy, ak sú rodičia v konflikte,
- kedy súd striedavú starostlivosť schváli a kedy nie,
- ako v rozhodovaní pomáha projekt Multidisciplinárnej spolupráce,
- aký je rozdiel medzi spoločnou a striedavou starostlivosťou,
- ako sudca rozozná, či dieťa nie je zmanipulované jedným z rodičov.
Ako vnímate uzákonenie striedavej starostlivosti s odstupom času?
Ako dobré riešenie. V roku 2010 bol asi najvyšší čas, aby striedavá starostlivosť vošla do nášho právneho systému.
Má rovnaký názor väčšina sudcov?
Vždy sú konzervatívnejší aj otvorenejší sudcovia. Chce sa mi veriť, že po vyše jedenástich rokoch už nemajú problém rozhodovať o striedavej starostlivosti, pokiaľ je dôvodná a je v záujme dieťaťa.
Záujem dieťaťa sa skloňuje vždy. Ako ho vie sudca objektívne posúdiť?