Keď potomkovia antických Grékov a stredovekých Byzantíncov pred dvoma storočiami povstali, bola proti ich snahe oslobodiť sa spod dusivej nadvlády osmanských Turkov prakticky celá vtedajšia európska vládnuca vrstva. Zanedlho však prišiel obrat v podobe podpory mnohých politicky vplyvných filhelénov a na mape sa objavil zárodok dnešného moderného Grécka.
Na začiatku tohto procesu stálo presvedčenie zrodené z ideálov osvietenstva a francúzskej revolúcie, že každý národ má právo na sebaurčenie a v dôsledku toho aj na život vo vlastnom nezávislom štáte. Začiatkom 19. storočia bol však tento ideálny obraz pre mnohé európske národy len nedosiahnuteľným snom.
