Autorka je herečka a kabaretiérka
Dovŕšila som štyridsať rokov na tomto svete. To sa väčšinou považuje za polovicu života.
Po oslave ma chytila menšia úzkosť. Človek má tendenciu premýšľať, čo ešte nestihol, a rekapituluje, či naozaj žil najlepšie, ako vedel. A či to najkrajšie nemá už náhodou za sebou.
Samozrejme, mám ešte kopec snov. Cítim sa stále rovnako mladá. Obávam sa, že sa tak cíti človek až do smrti, a potom sa na starnutie nestihne pripraviť. Zaskočí ho to. Zvlášť, keď ešte nemá deti.
Tie vám priebežne pripomenú ten neúprosný čas, ale keď si slobodne plávate životom, nevšimnete si to.
Tridsať cieľov
Ja napríklad milujem cestovanie. Ak som teraz ideálne v polovici života a odrátam nejakých desať rokov, keď budem v lepšom prípade tehotná, v tom horšom chorá, skrátka neschopná vycestovať, mám k dispozícii tridsať rokov, čo predstavuje tridsať dovoleniek. Mám na mysli vzdialené exotické destinácie, ktoré ma lákajú najviac.
“Pekne sa obliekajte, kým ešte môžete. Aj vyzliekajte, seba a druhých, kým ešte môžete.
„
To sa mi zdá pramálo! Už len vybrať si tridsať miest, kým neumriem! To si musím naozaj dobre premyslieť a určiť si priority.
Čo najskôr treba absolvovať cesty, ktoré vyžadujú istú fyzickú záťaž a postupne zľahčovať. Lebo ako som spomínala, starneme. Tie desiatky krásnych dievčenských šiat v mojej skrini nebudem nosiť večne... Ach jaj. Netreba na to myslieť, ale ani zabúdať.
Našla som jeden článok o tom, čo by si už v štyridsiatke mal mať pochopené. Skúsim to zhrnúť, spomenúť zopár vecí, ktoré ma zaujali a mohli by aj vás.
