Možnosť nakupovať na splátky je stále pre Slovákov lákavá. Splátkových spoločnosti na našom trhu je niekoľko. V roku 1998 sa združili do Asociácie organizácií splátkového predaja. Jej hlavné úlohy vidí Ing. Stanislav Hroš, predseda predstavenstva v ochrane záujmov jej členov, v participácii na legislatívnej činnosti a vybudovaní úverového rámca.

Prečo vznikla Asociácia splátkových spoločností a aký má charakter?

Na Slovensku existuje Asociácia lízingových spoločnosti, ktorá sa zaoberá lízingom technológii, motorových vozidiel, nehnuteľností a pod. Splátkové spoločnosti mali pred časom záujem vstúpiť do tejto asociácie, podmienky vstupu pre ne v tom čase neboli prijateľné, tak sa rozhodli založiť vlastnú asociáciu. Hlavný dôvod vidím najmä v tom, že v tom čase sme mali odlišné potreby riešenia problémov. V Česku je situácia trochu iná, tam je iba jedna asociácia, splátkové spoločnosti v nej majú vytvorenú vlastnú sekciu. U nás, na Slovensku, však obe asociácie úzko spolupracujú najmä pri riešení problémov, ktoré sa dotýkajú oboch organizácií a špecifické problémy a otázky si rieši každá asociácia osobitne.

Aké je postavenie Asociácie splátkových spoločností?

Dôležitú úlohu Asociácia splátkových spoločností zohráva v spolupráci so štátnou správou. Napríklad partnerstvo pri tvorbe legislatívy, pri riešení problémov, ktoré sa vyskytnú v praxi. Pre názornosť môžem uviesť participáciu na príprave zákona o spotrebiteľských úverov, novelizáciu trestného zákona, ako aj niekoľko zákonov v ekonomickej oblasti. Najdôležitejšie poslanie vidíme najmä vo vytvorení registra klientov, ktorí si neplnia zmluvné povinnosti (tzv. zoznam neplatiacich klientov). Tento zámer je momentálne v štádiu riešenia organizačných otázok a je predpoklad, že v krátkom čase bude zabezpečená jeho realizácia. Zdržanie praktického riešenia spomínaného registra vidíme hlavne v zmenách legislatívy a právnych úprav, ktoré podmieňujú jeho vytvorenie. Veľmi pozitívny prístup k riešeniu negatívnych javov v chovaní niektorých klientov splátkových spoločností má Generálna prokuratúra a Policajné prezídium.

Banky nové produkty, najmä úvery podporujú masívnou reklamou v elektronických alebo printových médiách. Ako získavajú klientov splátkové spoločnosti?

Aj splátkové spoločnosti používajú reklamu. V poslednom čase je to napr. spoločnosť Quatro, ale aj ďalšie, aj keď treba povedať, že reklamné kampane našich spoločností nie sú také agresívne a je ich o niečo menej. Splátkové spoločnosti počas svojho pôsobenia na trhu zabrali dosť veľký priestor a aj dôveru zákazníkov. Ich služby oproti bankovým boli rýchle a nevyžadovali si toľko administratívnych úkonov.

Ak si porovnáme úrokové sadzby tak banky poskytujú prijateľnejšie úroky ako splátkové spoločnosti a napriek tomu splátkové spoločnosti sa nemôžu sťažovať na nezáujem klientov.

Platí zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa musí uvádzať ročná percentuálna miera nákladov a nie úroková sadzba. Banky však uvádzajú pri produktoch úrokovú sadzbu. Na tento problém boli banky upozornené aj Slovenskou obchodnou inšpekciou. Naše spoločnosti uvádzajú percentuálnu mieru nákladov v súlade so zákonom a tým umožňujú zákazníkom veľmi jednoducho porovnať poskytované služby jednotlivých spoločností a ich výhodnosť. Toto číslo všetci počítame rovnako, podľa pravidiel, ktoré sú stanovené v zákone. Ak by aj banky uvádzali percentuálnu mieru nákladov som presvedčený, že naše produkty by boli porovnateľné. Na druhej strane treba povedať, že pracujeme s komerčnými úvermi. Naše spoločnosti neúčtujú klientovi žiadne ďalšie poplatky, zatiaľ čo v prípade bánk sú poplatky za vedenie účtov apod. V našich spoločnostiach má klient istotu, že platí iba to, čo k čomu sa zaviaže v zmluve.

Banky sa aj napriek zmenenej situácii správajú "komorne" klient musí prísť do banky a povedzme si na rovinu, nie iba jedenkrát, musí priniesť doklady, musí prísť podpísať úver a samozrejme, musí čakať na schválenie. Naše úvery sa uzatvárajú priamo na mieste. Pracoviská sú schopné overiť klienta priamo na mieste, sú na to vytvorené databázy a v priebehu 15 minút má klient možnosť odniesť si tovar domov. Klient s revolvingovým úverom nemusí vyjsť ani z domu a peniaze na nákup má k dispozícii.

Po vianočnej nákupnej horúčke, ktorá zrejme lámala rekordy splátkových spoločností ale aj bankových úverov, pokračuje tento trend, alebo pociťujete teraz stagnáciu?

Prvý kvartál bol pre splátkové spoločnosti ešte prijateľný, ale v tomto období je pokles citeľný. To "samozrejme" súvisí aj s ekonomickou situáciou obyvateľstva. V tomto období domácnosti dostávajú vyúčtovania za elektrickú energiu, plyn a pod., toto sa, samozrejme, odrazí aj v záujme o tovar a nákupy. Vo sfére obchodu sa vždy striedajú dobré a horšie obdobia, tak to vždy bolo a bude, s tým treba počítať.

V čom sa odlišuje slovenský zákazník od európskeho z pohľadu splátkových spoločností?

V zásade sú podobní, na Slovenskú sú však ešte stále rezervy. Je to v tom, že slovenskí zákazníci sú opatrnejší. Nakoniec je to aj historicky dané, u nás sa ešte stále šetrí a nakupuje sa až potom. Slovák sa nechce nadmerne zadlžovať. Na Slovensku je vý-

razný rozdiel medzi regiónmi. Bratislava je z tohto pohľadu, z pohľadu zadlžovania, alebo života na dlh, rovnaká ako zvyšok Európy. V Bratislave majú ľudia úverové karty aj z dvoch, troch spoločností, na vidieku sa správajú ľudia trošku opatrnejšie. Vplýva na to aj sociálno-ekonomická situácia, keď klient nemá istotu v zamestnaní, tak sa radšej nezadlžuje. V Bratislave majú ľudia najväčšiu istotu, čo sa týka práce a možnosti zamestnať sa. Rovnako je to aj v Česku.

Aké nové aktivity alebo produkty pripravujú splátkové spoločnosti, aby prilákali zákazníkov?

Splátkové spoločnosti pôsobia na slovenskom trhu dlhodobo a počas svojho pôsobenia už oslovili prostredníctvom svojich marketingových aktivít prakticky všetkých občanov Slovenska. Môžeme konštatovať, že prakticky každý dospelý človek prišiel do zmluvného vzťahu s niektorou našou spoločnosťou. Dá sa povedať, že len spoločnosti skupiny Tatra Credit majú vo svojom portfóliu približne dva a pol milióna klientov, a aj ostatné spoločnosti majú okolo milióna klientov. Keď si to spočítate, zistíte, že Slovensko je pokryté a keď časť týchto klientov vlastní aj revolvingové karty, tak už nie je potrebné robiť nejaké extra marketingové aktivity. V prvých obdobiach bol medziročný nárast klientov 15-20 %. Dá sa konštatovať, že v súčasnosti je priestor dosť významne saturovaný. Predajcovia sa zameriavajú skôr na akcie, kde ponúkajú tovar za znížené ceny, čo je výhodné najmä pre klienta s revolvingovou kartou, ale aj pre klientov, ktorí sa rozhodnú uzatvoriť zmluvu o kúpe na splátky.

Ako je to s vami a nákupmi na splátky? Využívate aj vy tento spôsob nákupu?

Pokiaľ idem kupovať väčšie veci, tak áno. Princíp nákupu na splátky spočíva v tom, kedy sa klient pre takýto nákup rozhodne. V minulosti sme hovorili, že tovar na splátky sa kupuje vtedy, keď jeho hodnota presahuje mesačný príjem kupujúceho. Tento princíp platí aj teraz. Ak má niekto príjem 20 000 korún mesačne, nebude na splátky kupovať tovar za štyri alebo päťtisíc korún. Na splátky sa kupuje tovar, ktorý si zákazník nemôže dovoliť kúpiť v hotovosti, na čo nemá voľné prostriedky. V oblasti revolvingových úverov, máme momentálne také poznatky, že klienti buď vyberajú peniaze v hotovosti, alebo nakupujú potraviny a menej sa zameriavajú na kúpu určitého tovaru.

Lízingové ale aj splátkové spoločnosti ponúkajú na splátky aj motorové vozidlá. Aká situácia je momentálne na tomto trhu?

Áno, niektoré splátkové spoločnosti napr. GE Money alebo Tatra Credit vytvorila predajné skupiny, ktoré sa zaoberajú predajom áut na splátky. Tieto spoločnosti sa však presúvajú do oblasti lízingových spoločností, ktoré sa zaoberajú touto oblasťou. Aj lízingové spoločnosti prechádzajú na splátkový predaj, ale to vyplýva jednak z požiadaviek trhu a tiež z legislatívy, ktorá sa prispôsobuje legislatíve Európskej únie. Ak porovnáme klasický lízing a predaj na splátky, rozdiel je v navýšení. Je otázka, aké navýšenie si uplatňuje spoločnosť pri lízingu a aké pri predaji na splátky. Ale hlavný rozdiel je vo vlastníctve predmetu. Kým pri lízingu je vlastníkom lízingová spoločnosť, pri splátkovom predaji je to klient, dňom uzatvorenia zmluvy. Je snaha, aby sa miera navýšenia štandardizovala, aby to pre klienta bolo výhodné.

Akú majú perspektívu splátkové spoločnosti v budúcnosti?

V krajinách Európy majú banky obsadený trh formou kreditných kariet. Na Slovensku zatiaľ banky túto formu masívne neuplatňujú a tak splátkové spoločnosti majú väčší priestor na vlastné aktivity. Môj názor je, že aj na Slovensku to časom bude rovnaké ako v Európe. Spoločnosti združené v našej asociácii, ktoré pôsobia u nás, pôsobia súčasne vo viacerých krajinách Európy a ich ekonomické výsledky dokazujú, že aj napriek uvedeným údajom je priestor pre ich pôsobenie. Myslím, že naše spoločnosti sa v budúcnosti budú prelínať s bankovým sektorom, ale ich pôsobenie na trhu tým neskončí. Pre klienta bude stále zaujímavé na mieste nákupu uzatvoriť zmluvu a nechodiť do banky.

(dk)