Keď EUGEN RADIČ začal starostovať v Martinovej na juhu Gemera, obec bola v exekúcii a odpojená od elektriny. Podarilo sa mu nielen pomôcť obci, ale spoločne s ďalšími rómskymi starostami a činovníkmi založiť iniciatívu Opre Roma, ktorá chce riešiť situáciu Rómov naprieč Slovenskom.
Memorandové stretnutie v Bratislave, kde viacerí politici podpísali dvanásť požiadaviek, ho dojalo. Verí, že tentokrát to musí vyjsť. A Rómovia, odpojení od úspešného príbehu Slovenska, sa postavia na nohy ako tí z Martinovej.
Prečo ste sa sa stali starostom v takej ťažkej situácii?
Pracoval som predtým ako predavač v miestnom obchode, aj ako koordinátor aktivačnej činnosti. V Martinovej som sa narodil, poznám každú jednu osobu, od najmenších po najstarších a videl som, v akom stave je obec.
U nás nikdy neboli problémy ohľadom rasovej nenávisti. Začalo sa to až potom, ako prišla tá kríza a ľudia nemali robotu a boli zo všetkého frustrovaní. Tí, čo išli von pracovať, sa aj lepšie mali, začalo ohováranie a tak.
Krízou myslíte rok 2008?
Aj predtým. Od polovice 90-tych rokov, keď sa začali rušiť štátne majetky (družstvá – pozn.red) a väčšina ľudí pracovala tam. Ale my sme dali šancu všetkým, či bol Róm či Slovák alebo Maďar, každý dostal príležitosť a kto ju využil, má sa dnes dobre. A kto sa neosvedčil, po čase dostal druhú možnosť. Dosiahli sme to, že momentálne nemáme v obci ani jedného záškoláka.
Opre Roma
- Iniciatíva združuje 11 rómskych starostov, viac ako 100 rómskych miestnych poslancov, občianske organizácie, osobnosti, ale aj bežných rómskych občanov.
- Autori memoranda žiadajú napríklad odčleniť Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity od ministerstva vnútra, zvýšiť počet Rómov pracujúcich vo verejnej a štátnej správe, vyriešiť problém vysporiadania pozemkov pod rómskymi osídleniami či podporiť výstavbu sociálneho bývania a bývania prostredníctvom mikropôžičiek.
- Memorandum podporili strany SaS, Za ľudí, PS/Spolu, KDH, Most-Híd a SMK.
V Dobšinej sa na záškoláctvo učitelia veľmi sťažovali. Ako sa to podarilo vyriešiť u vás?
Je to dlhý proces. Najprv sa človek musí zamerať na rodičov. Dal som im príležitosť odísť pracovať, aj mimo Slovenska. Zo šesťdesiatich eur, ktoré by dostávali na aktivačných prácach, sa na nohy nepostavia.
Začali sme tiež riešiť exekútorov. Teraz je to lepšie, keď už funguje osobný bankrot. Momentálne už všetci pracujú legálne.
Kam odišli pracovať?
Rakúšan dal príležitosť ľuďom pracovať aj bez výučného listu, zavádzajú klimatizačné jednotky do budov. Máme tiež murárov, ktorí chodia na mesiac či na dva do Rakúska a Nemecka pracovať. Teraz sami chcú, aby ich deti študovali. My sme predtým nemali ani jediného stredoškoláka v obci, to sa zmenilo.
Akú robotu ste doniesli do obce?
Keď prišli nejaké projekty cez úrad práce, hneď som to využil. Dal som príležitosť občianskym združeniam, aby tu mohli pôsobiť. Napríklad zamestnať ľudí ohľadom energetickej efektívnosti. Lebo u nás je dosť problém s palivovým drevom, ľudia ním kúria aj na ňom varia. A polícia im robila problém, mnoho ľudí sa dostalo do väzenia, rodina zostala bez živiteľa, a tak potom aj deti nato využívali. Začali sme preto vyrábať brikety z papiera a pilín, ručne lisovať a potom sme vyrábali dlažby, opravili sme rigoly na vodu, ľudia mali čo robiť.
Ako obec sme nič nemohli podnikať, lebo peniaze išli hneď exekútorom, tak sme to riešili cez občianske združenia. Ešte nám ostáva vyriešiť cestu. Štrkom dočasne vypĺňame diery, ale už si môžeme podať projekt, nakoľko sa už obec sa zbavila záväzkov.
Okná a dvere na obecnom úrade, ktorý je aj kultúrnym domom, sme pomenili. Snažíme sa.
Čo pomáha dostať sa z biedy?
Ľuďom treba dať šancu a trošku ich podporiť. Ako som chodil po Slovensku, mnohí ľudia v obciach nemajú žiadne informácie, ani čo sa týka podporných projektov, školstva, ani kultúrnych projektov, lebo aj kultúra dosť pomáha, aby ľudia videli, že sa aj inak žije. Lebo mnohí sa zo svojej komunity za celý život nikam nedostanú a nevedia potom inak žiť.
Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste Čítajte Na podpisovanie memoranda politikmi ste prizvali pol tisíca Rómov z celého Slovenska.
Dali sme šancu aj ľuďom z Moldavy a boli vytešení, lebo niektorí dospelí nikdy neboli v Bratislave, neopustili svoj okres. Teraz tu boli ľudia z asi štyroch osád. Aj bežní integrovaní, čo žijú na dedinách a koordinátori, aktivisti aj poslanci z miestnych zastupiteľstiev.
Ako ste začínali s Opre Roma?
