Papua Nová Guinea, Bougainville. Žena „zbiera“ semená vodných rastlín, ktoré uvarí, aby sa najedla. Obyvatelia ostrova Yesila čelia vážnemu nedostatku jedla oveľa viac ako na ostrove Han; podvýživa je tu bežná. V dôsledku prenikania slanej vody na ostrovy Carteret ľudia nemôžu pestovať plodiny a voda nie je bezpečná na pitie (je príliš slaná). Časť ostrova sa premenila na bažinu. Bezprostredným následkom je, že komáre sa tu stali vážnym problémom.
(Zdroj: Kadir van Lohuizen)
Súbor Kam pôjdeme? skúma dôsledky stúpania morských hladín na ľudstvo. Následkom klimatických zmien ľadovce na celom svete ustupujú a ľad v Grónsku a Antarktíde sa topí zrýchleným tempom.
Erózia pobreží, záplavy a čoraz častejšie vlnobitia na pobreží spôsobujú, že ľudia musia utekať zo svojich domovov. Malo by sa ľudstvo začať pripravovať na svoje najväčšie presídlenie v jeho dosiaľ známej histórii?
Grónsko. Tam, kde ľadovec Sermeq Avangnardleq kedysi pokrývala ľadová vrstva, sú dnes obrovské plochy Severného ľadového oceánu číre. Rozdiel vo farbe naznačuje, kde sa kedysi ľadovec nachádzal. (zdroj: Kadir van Lohuizen)
Bangladéš. Tisíce pracujúcich v Katakhali pracujú na uzatváraní trhlín v násypoch spôsobených cyklónom Aila a na zvyšovaní a zosilňovaní násypov. (zdroj: Kadir van Lohuizen)
Fidži. Pobrežie Vunidoloa je v dôsledku stúpania mora vážne narušené. Vunidoloa sa nachádza v zálive Natewa na Viti Levu, hlavnom ostrove Fidži. Vunidoloa má 140 obyvateľov a je často zaplavená v dôsledku stúpajúcej vodnej hladiny. Situácia sa stala natoľko vážnou, že vláda sa rozhodla presídliť celú dedinu. Bohužiaľ, dané miesto bolo zle naprojektované a začalo podliehať erózii ešte pred tým, než sa tam ktokoľvek nasťahoval. (zdroj: Kadir van Lohuizen)
Panama. Pracovník na ostrove Rio Azucar ukladá mŕtve koraly, aby tak ochránil ostrov. Kuna Yala (San Blas) pozostáva z dlhého úzkeho pásu zeme a súostrovia s 365 ostrovmi, z ktorých je 36 obývaných. Pre stúpanie morskej hladiny treba obyvateľov Kuny evakuovať na pevninu, keďže ostrovy začínajú byť pre život príliš nebezpečné. V auguste 2012 mali byť evakuované prvé štyri ostrovy. Ide o územie domorodého obyvateľstva Kunov, ktorí si autonómiu vybojovali v r. 1925. (zdroj: Kadir van Lohuizen)
Miami. Obrovský príliv na Miami Beach. Voda preniká do ulíc cez slabo udržiavanú hrádzu v Indian Creek a cez odvodňovací systém.
Pracovníci kontrolujú, či odvodňovací systém nie je zablokovaný. (zdroj: Kadir van Lohuizen)
Daň, ktorú v dôsledku stúpania morí ľudstvo v budúcnosti zaplatí, bude mať dramatické rozmery. Napríklad bude treba presídliť celý ostrovný štát Kiribati. Zároveň sa odhaduje, že do roku 2050 sa z oblasti delty v Bangladéši bude musieť presťahovať približne 50 miliónov ľudí.
Nikto nevie, kam pôjdu. Východné pobrežie USA zažíva rozsiahle stúpanie morskej hladiny, ktoré je trikrát väčšie ako globálny priemer. Predpokladá sa, že do roku 2060 bude treba evakuovať aj veľké pobrežné strediská, akým je plážová oblasť v Miami.
Práve ste prekročili povolený počet zariadení
Váše aktívne predplatné umožňuje prístup k zamknutému obsahu iba obmedzenému počtu prehliadačov.
Aby ste mohli pokračovať v čítaní článku na tomto zariadení/prehliadači, upravte si, prosím, zoznam zaregistrovaných zariadení v nastaveniach vášho profilu.
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C655M na číslo 8787.
Pošlite SMS s textom M655M na číslo 8787.