SME

Odomykáme: Ako Harabinov senát poslal do väzenia ťažko chorého františkána

Bystrík Janík zomrel predčasne.

Kandidát na prezidenta Štefan Harabin. (Zdroj: SITA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor pôsobí v Ústave pamäti národa

Prezidentský kandidát Štefan Harabin vydal minulý rok knihu s názvom Súdnosť. V kapitole 11 „Pojednávanie s kňazom, Poprad“ píše o prípade tajného františkána Bystríka Janíka, ktorého súdil a v roku 1986 odsúdil trestný senát pod vedením vtedy 29-ročného Štefana Harabina. Neopísal vec však presne a úplne.

Na prvom pojednávaní v auguste 1985 Harabinov senát Janíka oslobodil, čo mu slúži ku cti. Prokurátor sa odvolal. Štefan Harabin ďalej v spomenutej kapitole opisuje dianie: „Janíkov prípad sa dostal na krajský súd. Ten vrátil prípad späť Harabinovmu senátu s tým, aby ešte raz vypočul jednu svedkyňu. Výrok môjho senátu bol tentoraz v intenciách odporúčania (!) krajského súdu.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Janík bol uznaný vinným a bol odsúdený na 28 mesiacov nepodmienečne. To je „a“ autora Štefana Harabina.

V roku 2007 druhé číslo štvrťročníka Ústavu pamäti národa publikovalo štúdiu s názvom Akcia VÍR – zásah ŠtB proti tajným františkánom. Podobne týždenník Domino efekt v tomže roku v čísle 14 v článku Akcia Cyril písal o zásahu ŠtB proti tajným františkánom na východnom Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorom oboch je autor tohto článku a v oboch píše o spomenutom súdnom procese s tajným františkánom Bystríkom Janíkom, s rehoľným menom Cyril Alexandrijský.

Akciou Štátnej bezpečnosti s krycím menom VÍR chcel od roku 1983 vtedajší komunistický režim zlikvidovať tajné štruktúry mužskej i ženskej rehole františkánov v Československu.

Zväzok Cyril

V Košiciach žila niekoľkočlenná tajná komunita františkánov, ktorí vstúpili do rehole začiatkom 70. rokov po zničení československej jari a jedným z jej členov bol Bystrík Janík, narodený v roku 1952 z Liptovskej Tepličky a v roku 1979 v bývalej NDR tajne vysvätený za kňaza.

V septembri 1983 založila ŠtB na Janíka signálny zväzok s krycím menom CYRIL, ktorý bol v máji 1985 preregistrovaný na osobný. Sledovanie Janíka tak dokumentuje dochovaných vyše 370 strán týchto zväzkov uložených v archíve ÚPN. Rovnomenná akcia ŠtB CYRIL proti Janíkovi a inému rehoľníkovi bola súčasťou celoštátnej akcie ŠtB VÍR.

27. marca 1983 počas tejto akcie urobila ŠtB raziu aj v bytoch východoslovenských františkánov, zhabali literatúru, liturgické predmety a osobné veci a tajní františkáni dostali výstrahu, aby „nepokračovali vo vykonávaní náboženských obradov bez štátneho súhlasu“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Niektorých zaistili, Janíka vypočúvala ŠtB.

V lete 1983 adresovalo vyše 80 osobností protestný list prezidentovi Husákovi proti väzbe františkánov, medzi nimi bol aj Bystrík Janík. Jeho byt bol odpočúvaný a sledovaný dôverníčkou ŠtB.

Harabin tvrdí, že musel prijať rozsudok súdu vyššej inštancie. Nemusel.

V januári 1984 boli vyzradené tajné stretávania sa františkánov na exercíciách neďaleko Stropkova. V júli 1984 vykonala ŠtB tajnú domovú prehliadku u Janíka a začala ho rozpracovávať a pripravovať obvinenie.

Františkáni prerušili kontakty s okolím, Janík napríklad aj s vdovou, spomenutou svedkyňou v budúcom procese pred Harabinovým senátom. Tá darovala Janíkovi postupne vyše 40-tisíc korún na činnosť tajnej rehole. Prerušenie kontaktu si vysvetlila ako odvrhnutie Janíkom, o veci hovorila, a to sa dostalo až k ŠtB.

Tá túto informáciu využila a spracovala túto vdovu ako budúcu svedkyňu proti Janíkovi na súdnom procese za údajný podvod.

Dva výkričníky

Dovtedy však Janíka rozpracovávali za „marenie dozoru nad cirkvami“ – paragraf 178 TZ, no po rozpracovaní spomenutej vdovy padol návrh na zmenu právnej kvalifikácie na paragraf 250 TZ – podvod.

Okresná prokuratúra Poprad koncom augusta 1985 ho z tohto domnelého podvodu obžalovala. Trestný senát Okresného súdu Poprad pod vedením Štefana Harabina s členmi Michalom Pješčakom a Cyrilom Hečkom Bystríka Janíka oslobodil.

Okresný prokurátor Kohout sa odvolal na Krajský súd v Košiciach. Spomenutá svedkyňa na procese pred krajským súdom v novembri 1985 po spracovaní Štátnou bezpečnosťou zmenila výpoveď a povedala, že peniaze Janíkovi len požičala, hoci sa to nedalo dokázať.

Krajský súd v decembri 1985 vrátil vec späť Harabinovmu senátu dôvodiac: „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému“. Nasleduje v texte zmienka o Janíkovi, že je členom tajnej rehole františkánov a dva výkričníky.

Na následnom pojednávaní Harabinovho senátu vo februári 1986 tento uznal Janíka vinným a odsúdil ho na 28 mesiacov väzby nepodmienečne. Harabinov senát teda prijal zmenenú výpoveď svedkyne, hoci tá, aj ako píše Štefan Harabin vo svojej knihe, na prvom pojednávaní povedala, že Janíkovi peniaze darovala, pretože ho podporovala ako tajného kňaza, rehoľníka, svojho takpovediac krstného syna.

Prečo ju v tomto pojednávaní senát nevylúčil ako nedôveryhodného svedka? Ako vyhodnotil Harabinov senát písomnú zmienku v rozsudku krajského súdu o Janíkovi, že je tajný rehoľník? Vedel Štefan Harabin, že svedkyňa je spracovaná ŠtB aj na základe jej krehkej psychiky? Bol ozaj Harabinov senát povinný len reprodukovať výrok krajského súdu, keďže ten žiadal, aby okresný súd vec „podrobnejšie ozrejmil“?

Posledný tajný kňaz

Samotný Štefan Harabin vo svojej knihe píše, že krajský súd vec „vrátil“, čiže nežiadal automatické prijatie svojho rozsudku a tiež Harabin píše, že jeho senát rozhodol „v intenciách“ krajského súdu, čo sémanticky značí, že mohol mať právny názor i rozsudok iný, založený ozaj na posúdení nových skutočností.

Tou novou skutočnosťou bola diametrálne iná výpoveď korunnej svedkyne po tri a pol mesiaci, zmanipulovanej Štátnou bezpečnosťou, a tak vrcholne nedôveryhodnej.

Inou nie novou skutočnosťou bol cieľ režimu – exemplárne potrestať aspoň jedného tajného františkána, pretože Akcia VÍR končila pre ŠtB fiaskom. Toto vtedy v tom perestrojkovom roku 1986 hádam muselo vidieť a cítiť „sudcovské ucho“ Štefko Harabin, hoci na inom mieste prezidentský kandidát dnes už vyše 60-ročný JUDr. Harabin tvrdí, že musel prijať rozsudok súdu vyššej inštancie.

Podľa mňa nemusel. Bol však mladým členom KSČ a ako sám píše v Súdnosti, bol by letel, ak by sa vzoprel diktátu strany a ŠtB.

Bystrík Janík žiadal o odklad výkonu trestu pre cirhózu pečene. Štefan Harabin rukou v odpovedi dopísal, že jeho zdravotný stav má posúdiť väzenský lekár.

Janík nastúpil 28-mesačný trest koncom júla 1986. Po polovici trestu požiadal o prepustenie, koncom októbra 1987 ho prepustili. Odišiel žiť do Prahy k tamojším tajným františkánom.

Bol chorý a chradol, túlal sa po Prahe. Na základe informácií pražských františkánov mohol byť na jeho celu vo väzení nasadený agresívny alebo homosexuálny väzeň. I tak sa režim pomstil svojim odporcom.

O desať rokov po väznení Bystrík Janík predčasne zomrel. Mal 46 rokov. Bol hádam posledným tajným kňazom a rehoľníkom na Slovensku, ktorý neprirodzene a násilne zomrel následkom perzekúcií komunistického režimu a jeho justície.

Autor: Patrik Dubovský

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Peter Tkačenko

Stabilitu vlády, sociálne istoty ani vyslanie vojsk v paláci nepostráži.


SkryťZatvoriť reklamu