BREZOVÁ POD BRADLOM. V Brezovej pod Bradlom sa uskutočnili v sobotu fašiangové slávnosti, ktoré mesto spojilo s ochutnávkou zabíjačkových špecialít.
"Fašiangy naši predkovia vnímali ako čas bujarých zábav, veselosti, hodov. Spájajú sa s nimi predovšetkým obchôdzky mládencov po dedine i sprievody v maskách. Počas tohto obdobia sa uzatváralo aj najviac manželstiev v roku," uviedla etnografka Dita Andrušková zo Záhorského múzea v Skalici.
Šiesty ročník fašiangových slávností
Fašiangy boli obdobím spoločných priadok a zakáľačiek aj v Brezovej pod Bradlom. "Je pravda, že takýchto podujatí dnes ubúda. My sa však snažíme tieto zvyky a obyčaje udržiavať," uviedol mäsiar Štefan Stančík.
"Ide už o šiesty ročník fašiangových slávností, súčasťou ktorých je aj spoločná zabíjačka. Návštevníci mali v sobotu možnosť ochutnať klobásky, jaterničky, tlačenku, paštétu, ale aj slaninu či rebierka. Nechýbali ani paprčky, kolienka a huspenina, ktoré sa v tomto regióne robia."
Podľa neho neexistuje pravidlo, podľa ktorého je prasa ideálne na zabitie. Niektoré je vhodné pri 150-kilogramovej hmotnosti, iné až pri 250 kilogramoch.
"Závisí to od viacerých faktorov, napríklad aký dobrý je gazda a, samozrejme, čím je kŕmené," doplnil mäsiar.
Dlhoročná tradícia
Zabíjačkové slávnosti v Brezovej pod Bradlom majú dlhoročnú tradíciu. "Keďže ich organizovali okolité dediny, rozhodli sme sa ich pripraviť aj u nás. Tradične sme ich organizovali pred fašiangom. Ľudia pozabíjali prasiatka, pripravili si zásoby na Veľkú noc, lebo po fašiangoch nasledoval pôst," priblížil ďalší mäsiar Ján Rehuš.
Fašiangy sa spájali s bujarými zábavami. Najväčšia bola na konci tohto obdobia, v utorok pred Popolcovou stredou, kedy sa pochovávala basa.
K tradičným tancom v tomto regióne patrí tanec šablárov, ktorý bol súčasťou obchôdzok mládencov po dedine. Ich cieľom bolo symbolicky zabezpečiť prosperitu hospodárstva.
Šablárom gazdovia napichovali na šable slaninku a klobásky.
"Gazda bol ochotný obetovať slaninku a klobásky aj pre spevokol a tanečníkov, ktorí mu prišli zaspievať a ´vymiesť´ grunt, čo ho malo ochrániť pred bosorkami a zabezpečiť zdravý statok. Bol preto ochotný obetovať časť z prasiatka. Samozrejme, musel naliať po štamprlíku, bez toho to nemohlo byť," priblížil mäsiar Ján Rehuš.
