Prečo dozorná rada s týmto návrhom nesúhlasila?

„Najmä preto, že majetok VSŽ sa podľa neho môže založiť v prospech rozhodujúcich veriteľov, pričom ostatní drobní veritelia by nemali možnosť záložné právo získať. Zároveň sa v ňom určuje spúšťací mechanizmus, že za určitých okolností možno založený majetok odpredať vopred určenému záujemcovi. Preto sa nám zdá, že v tejto podobe by stand still nebol výhodný nielen pre podnik a jeho zamestnancov, ale ani pre akcionárov. A keďže najväčší, v súčasnosti už zhruba 30-percentný balík akcií VSŽ má pod kontrolou štát, nebol by výhodný ani pre štát. Toto nie je iba presvedčenie dozornej rady, ale aj predstavenstva VSŽ, ktoré návrh stabilizačnej dohody odmietlo podpísať. Dozorná rada totiž začala samotný stand still skúmať až vo fáze, keď sa dozvedela, že má voči nemu výhrady predstavenstvo.“

Ako možno vzniknutú situáciu riešiť?

„Začalo sa diskutovať o zmluve stand still plus, teda dokumente, ktorým by sa vyrovnali nároky drobných veriteľov. Zároveň sa diskutuje, že namiesto predaja majetku by sa išlo cestou medzinárodného tendra a výberu strategického investora. Toho by vyberali spoločne akcionári, štát a veritelia. Do nájdenia investora by mohla platiť gentlemanská dohoda, ktorá platí už v súčasnosti. Všetko sú to však čerstvé udalosti a tieto myšlienky neboli zatiaľ rozdiskutované.“

Dokážu VSŽ prežiť aj bez stand stillu?

„Určitá forma tichého stand stillu, teda dohoda, že sa banky aj napriek neexistencii riadneho stand stillu nesnažia o vyhlásenie konkurzu, existuje vo VSŽ už deväť mesiacov. Ak by pretrvala, môže sa ísť cestou reštrukturalizácie a hľadania strategického investora.“ DUŠAN DEVÁN