la, ale bola na nej početne zastúpená. Hlavným organizátorom protestu bol opozičný Bieloruský ľudový front. Jeho vodcovia vyzvali manifestantov, aby sa zúčastnili na prezidentských voľbách, ktoré opozícia vypísala na máj. Prezident Lukašenko však tvrdí, že má zákonné právo zostať vo funkcii päť rokov, ako povoľuje ústava, a hodlá osláviť vo svojom kresle i rok 2000, hoci jeho mandát sa končí 16. mája 1999. Julija Čigirová, žena jedného z prezidentských kandidátov Michaila Čigira, ktorého väznia, SME povedala: "Svet môže pomôcť mne, Bielorusku a môjmu mužovi, keď podporí zvrhnutie Lukašenkovho režimu." Aj keď sa objavili politické heslá, manifestácia mala smútočný charakter. "Demonštrujeme proti Černobyľu v hlavách ľudí," oznámil SME šéf bieloruskej Charty 97 Dmitrij Bondarenko. Štvrtý blok černobyľskej jadrovej elektrárne vybuchol presne pred trinástimi rokmi, 26. apríla 1986. Bieloruskí experti tvrdia, že v onú noc explodovalo 500 hirošimských bômb a že do vzduchu vyletelo 170 ton jadrového paliva. 25-tisíc občanov Bieloruska sa stalo invalidmi. Lekári odhadujú, že na následky ožiarenia zomrelo v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine 300-tisíc ľudí. Škoda, ktorú Bielorusko výbuchom utrpelo, sa odhaduje na 235 miliárd amerických dolárov. To predstavuje plných 32 štátnych rozpočtov! Štát je aj bez Černobyľu vo veľmi ťažkej situácii a nedokáže sa postarať o všetkých utečencov. Preto sa niektorí na zamorené polia vracajú. Každý rok bieloruskí občania svojvoľne zaberú 200 až 300 hektárov vysoko rádioaktívnej pôdy v tzv. rádioaktívnej rezervácii na juhu krajiny.

PETRA PROCHÁZKOVÁ,

JAROMÍR ŠTĚTINA, agentúra EPICENTRUM, Minsk

(Pozri Zhovárame sa… na 7. strane)