Béla Bugár (SMK): "Ja si nemyslím, že zákon je ušitý na mieru straníckemu kandidátovi. Samozrejme, stranícky kandidát má vždy určitú prednosť. Politická strana musí získať vyše stotisíc hlasov, aby sa dostala do NR SR, takže má za sebou určitých ľudí, kým občiansky kandidát nemá za sebou stranu s jej štruktúrami. Politická strana dáva aj svojím imidžom určitý priestor svojmu alebo inému kandidátovi. Ak však občiansky kandidát nazbiera 15-tisíc podpisov, to znamená, že mu ľudia dôverujú."

Peter Kresák (SOP): "Myslím si, že nie. Samozrejme si uvedomujem, že akási absolútna rovnosť neexistuje a ani nemôže. V tomto prípade môžem veľmi zodpovedne povedať, že sme sa snažili vytvoriť v súčasnej situácii, pokiaľ je to možné, čo najobjektívnejšie podmienky pre všetkých kandidátov. Hovorím to nielen preto, že mám na mysli štvormiliónový limit na volebnú kampaň, ale aj preto, že počítajúc s rizikom kladenia podmienok zo strany niektorých súkromných médií alebo fyzických osôb, schválne sme zakomponovali do zákona, že v priznaní finančných prostriedkov sa bude počítať nie skutočná cena, ktorú zaplatil, ale priemerná, obvyklá cena, čiže pre ministerstvo financií kandidát musí uvádzať obvyklú cenu a takisto aj ten, kto mu takú službu poskytol. Je iste otázne, pokiaľ je rovnosť možná v súčasnom stave. V dnešnej situácii pokladám túto úpravu za maximálne možnú, ktorá vyhovuje súčasným podmienkam najviac."

Ladislav Orosz (SDĽ): "O absolútnej rovnosti je ťažko hovoriť, to je už aj otázka kandidáta, či si vie získať podporu určitých politických strán alebo nie. Schváleným zákonom sa de facto vytvorili podmienky, ktoré princíp rovnosti prehlbujú." (rk, pp)