L. Štúr a A. Hlinka sa zaiste obracajú v hroboch

Bývalý premiér V. Mečiar na sklonku svojho "bačovania" poctil svojich najvernejších štátnymi vyznamenaniami. Toto masové dekorovanie uzurpátorov moci a pätolízačov sa uskutočnilo spôsobom, ktorý je nám skôr narodeným známy z boľševických predprvomájových

medailových orgií… Tento mečiarovský akt vďaky vojde do slovenských dejín ako rarita. Bol totiž uskutočnený 28. 10. 1998, čo je 80. výročie vzniku Československej republiky. Túto "chybu krásy" však právna expertka HZDS pre legislatívu K. Tóthová spôsobom jej obvyklým hravo zdôvodnila. Teda aj na záver mečiarovskej éry nič nové pod slnkom popri dnes už svetoznámych samoúnosoch, samovýbuchoch, samoamnestiách nakoniec ešte samovyznamenania. Ľ. Štúr a A. Hlinka sa zaiste obracajú v hroboch! Pre Slovensko však svitla nová, radostnejšia perspektíva už nasledujúci deň, 29. 10. 1998, keď sme boli svedkami nástupu nového politického štvorzáprahu SDK, SDĽ, SMK a SOP. Prostredníctvom priameho prenosu STV sme boli pri tom, keď v našom parlamente poslanci skladali slávnostný sľub svojmu národu. Nikoho neprekvapilo, že tento slávnostný akt ignoranti z HZDS pokazili. Zase nič nové pod slnkom! Politickí nevychovanci a násilníci, ktorí pamätnej noci z 3. na 4. novembra 1994 zariadili na Slovensku také pomery, že HZDS, SNS a ZRS "zobrali všetko" a to do slova a do písmena. Túto skutočnosť je potrebné dôrazne pripomenúť členom HZDS, ktorí sa teraz dovolávajú spravodlivosti a demokracie. Veľkodušnú ponuku novej vládnej štvorky na obsadenie funkcií v parlamente v duchu pomerného zastúpenia politických strán spupne odmietli. Novej vládnej zostave sa vyhrážajú, že z pozície razantnej a vraj konštruktívnej opozície budú zase miešať karty na našej politickej scéne. Nuž uvidíme. Jedno by si však mali uvedomiť: čokoľvek v budúcnosti na pôde slovenského parlamentu povedia, bude iba sebakritika stavu a pomerov, ktoré na Slovensku spôsobili svojím vládnutím. Všetci vieme, že nová vláda to nebude mať ľahké. Je všeobecne známe, v akom stave sa ujíma svojich postov po svojich predchodcoch. Nebude to prechádzka ružovou záhradou. Ale kto sa dá na boj, musí bojovať. Slovenský občan-volič vo voľbách 1998 jasne povedal, že chce zmenu. Máte teda jeho dôveru! Nesklamte tieto nádeje! Konajte a pracujte tak, aby ste sa po štyroch rokoch vašej vlády mohli každému z nás pozrieť smelo do očí!