Milana Služaniča navrhol bratislavský ŠK Ružinov, manažéra slovenskej futbalovej reprezentácie Jozefa Vengloša Stredoslovenský futbalový zväz a Západoslovenský vysiela do boja o generálske kreslo nášho futbalu svojho momentálneho predsedu a zároveň šéfa matriky SFZ Štefana Sapára. Ďalší potenciálni kandidáti však môžu v priebehu konferencie ešte vzísť z pléna. Je viac ako pravdepodobné, že sa bude rozhodovať medzi dvojicou Služanič - Vengloš. V kuloároch sa povráva, že Služanič je "silný" na západe, Vengloš v stredoslovenskom regióne, a tak by o víťazovi tohto duelu mali rozhodnúť hlasy delegátov z východu... Všeobecné preferencie potichúčky favorizujú Jozefa Vengloša, ktorý bol v úzkom okruhu kandidátov na tento post už v predchádajúcom volebnom období, no vtedy ponuku nemohol akceptovať, pretože vykonával funkciu trénera v tureckom mužstve Fenerbahce Istanbul. Po príchode domov však stál na štartovacej čiare slovenského futbalu ako jeho reprezentačný tréner, ktorý viedol Slovensko v kvalifikácii ME a neskôr sa stal manažérom reprezentácie. Pri úvahách o jeho prípadnom zvolení prevažujú klady nad zápormi. V jeho prospech hovorí predovšetkým úzky kontakt so svetovou i Európskou futbalovou asociáciou. Je predsedom únie európskych trénerov a vďaka svojim trénerským i diplomatickým kvalitám si získal vysoký kredit aj na pôde FIFA, ktorá ho tradične prizýva na majstrovstvá sveta ako pozorovateľa. Meno Vengloš má bez zveličovania svetový cveng v najužšej futbalovej smotánke, a to by mohlo byť spoľahlivou zárukou oveľa intenzívnejších a predovšetkým konštruktívnejších vzťahov so zahraničím. Venglošova predstava o ďalšom skvalitňovaní nášho futbalu má pritom, zdá sa, jasnú orientáciu - hlbšie načrieť a pragmaticky vniknúť do tréningového procesu ligových tímov, zracionalizovať systém práce s mládežou, s mladými talentmi, ktoré privádzajú na futbalový svet menej známe, chudobnejšie, vidiecke kluby. Venglošovi oponenti sa však obávajú radikálneho rezu vo futbalovom hnutí, čo by malo za následok výmeny kádrov na viacerých kľúčových postoch. Vengloš má predstavu o nových ľuďoch na nových miestach, pred konferenciou ich mená však taktne nekonkretizoval. Z pozície znalosti štvorročnej vnútrozväzovej problematiky vstupuje do volieb doterajší predseda Milan Služanič. Všeobecná mienka signalizuje, že to bude mať s prípadným predĺžením funkčného obdobia viac ako ťažké. Odporcovia mu vytýkajú, že slovenský futbal pod jeho vedením neurobil výraznejší krok vpred na domácej ani medzinárodnej scéne. Skôr to bola cesta stagnácie. Proti nemu stojí aj argument, že sa nechal so zväzovým aparátom pritlačiť zo strany klubov k toľko diskutovanému rozšíreniu najvyššej súťaže z dvanásť na šestnásť mužstiev, ako aj politika svojvoľného manévrovania v otázke predaja televíznych práv zo Superligy. V porovnaní s týmito dosť závažnými kritickými výhradami hovoria pre neho plusy menšieho kalibru - nezasahovanie do chodu klubov, snaha o finančnú podporu mládežníckeho futbalu, podiel na vypracovaní otvoreného dokumentu Stratégia slovenského futbalu do roku 2002. Úloha "outsidera" vo volebnom futbalovom boji sa ušla tretiemu kandidátovi - Štefanovi Sapárovi, ktorý s Nitrou ešte vo federálnej československej lige premiérovo "nabehol" na základy profesionalizmu. Kandidát s dlhoročnou praxou, ktorého "nominácia" trochu prekvapila, by v prípade svojho zvolenia považoval za nevyhnutné spolupracovať so známymi slovenskými osobnosťami v oblasti futbalu, pričom nevylučuje možnosť menších, "kozmetických" zmien.