Štvrtok, 25. február, 2021 | Meniny má Frederik(a)KrížovkyKrížovky

Kapitálový trh v Slovenskej republike - príčiny úpadku a východiská

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi SR (AOCP) spracovala analýzu súčasného stavu kapitálového trhu na Slovensku. Dokument predložila asociácia ministerstvu financií ako aj všetkým politickým stranám. Predpokladá sa, že analýza vyvolá širšiu diskusiu,

ktorá by mala vyústiť do prípravy nových noriem pre fungovanie kapitálového trhu. SME prináša podstatné časti tohto materiálu.

Súčasný stav

Vznik kapitálového trhu v SR výrazne ovplyvnila kupónová metóda privatizácie. Jej prínosom bolo, že akcelerovala vybudovanie inštitucionálnej základne, ktorá dosiahla pomerne vysokú technickú a organizačnú úroveň, z viacerých hľadísk porovnateľnú s vyspelými trhmi. Organizátori trhu s cennými papiermi, ktorými sú Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) a RM-Systém Slovakia, ako aj niektorí finanční sprostredkovatelia, či už sú to obchodníci s cennými papiermi alebo investičné spoločnosti, sú schopní poskytovať služby na úrovni približujúcej sa štandardom v zahraničí. Vytvorené bolo Stredisko cenných papierov SR (SCP SR), ktoré má funkciu centrálneho depozitára pre zaknihované cenné papiere. Dozor nad kapitálovým trhom je v kompetencii Ministerstva financií SR. To zabezpečuje niektoré činnosti prostredníctvom svojej účelovej organizácie, ktorou je Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom. Zriadenie tohoto úradu malo pôvodne smerovať k vytvoreniu autonómneho dozorného orgánu. Tento zámer sa nerealizoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Inštitúcie slovenského kapitálového trhu v doterajšej histórii zabezpečovali predovšetkým priestor na obchodovanie značného počtu emisií akcií rozdelených v rámci kupónovej privatizácie. Po skoncentrovaní rozdrobeného vlastníctva akciových spoločností, vrátane investičných fondov do kontrolných balíkov, sa intenzita obchodovania znížila na minimum. Proces koncentrácie vrcholil v roku 1996. Minoritné podiely vo väčšine akciových spoločností sa do veľkej miery znehodnotili z dôvodu prelievania ziskov a tunelovania týchto spoločností v prospech majoritných akcionárov. Organizátori trhu síce stále vykazujú pomerne vysoké obraty, no tie sú v prevažnej väčšine tvorené tzv. priamymi obchodmi, ktoré majú veľmi špecifický charakter. Súvisí to so skutočnosťou, že verejne obchodovateľné cenné papiere zaknihované v SCP SR možno podľa platnej legislatívy kupovať a predávať výlučne prostredníctvom BCPB alebo RM-Systému. Súčasná realita v oblasti priamych obchodov je do značnej miery v rozpore s účelom tejto právnej úpravy. A tak sa do priamych obchodov dostáva široká škála transakcií najrozličnejšieho druhu od privatizácie cez daňovo motivované účelové prevody až po požičiavanie cenných papierov. O ich neštandardnom charaktere svedčí aj obrovský rozptyl nahlasovaných cien a fakt, že platby za cenné papiere sa veľmi často realizujú mimo verejných trhov, neraz za značne neobvyklých podmienok. Likvidita na anonymnom trhu je katastrofálna, zverejňované kurzy nemajú pri prevažnej časti titulov skoro žiadnu vypovedaciu hodnotu. Emisie akcií spoločností, ktoré sa transformovali zo štátnych podnikov, boli na verejné trhy uvedené direktívne a neraz na nich ostávajú len z donútenia. To sa následne odzrkadľuje v nízkej úrovni informácií, ktoré emitenti poskytujú investorskej verejnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Ešte vážnejším problémom je fakt, že kapitálový trh si v podstate neplní svoju najdôležitejšiu - alokačnú funkciu. Podniky aj napriek svojej podkapitalizovanosti využívajú kapitálový trh na získavanie zdrojov len v minimálnom rozsahu. Na druhej strane nemožno prehliadnuť, že objem zdrojov dostupný na domácom kapitálovom trhu je značne obmedzený. Vzhľadom na absenciu iných silných inštitucionálnych investorov sa na primárnom trhu zúčastňujú najmä banky. To je do značnej miery podmienené pretrvávajúcim bankovým charakterom nášho finančného systému. Zriedkavé aktivity emitentov sa realizujú zväčša neverejne, pričom sa spravidla obmedzujú na dlhopisy. Aj napriek tomu podiel podnikových, komunálnych a bankových dlhopisov na trhovej kapitalizácii BCPB predstavoval na konci roka 1997 len 12,5 %. Dôvodom je okrem nízkej aktivity emitentov najmä veľký objem emitovaných štátnych dlhopisov, vrátane štátnych pokladničných poukážok, ktoré odčerpávajú značnú časť zdrojov. Emisie dlhopisov majú v nejednom prípade v podstate len charakter bankového úveru a počas svojej životnosti neopustia majetkový účet banky, ktorá ich kúpila od emitenta. Sekundárny trh s väčšinou emisií dlhopisov prakticky neexistuje a tie nie sú likvidné. Chýbajú referenčné úrokové sadzby. Nové verejne umiestňované emisie akcií sú veľmi zriedkavé a navyše spravidla končia v zahraničí. Obchodovanie s nimi následne prebieha na svetových burzách.

Skryť Vypnúť reklamu

Z poznatkov zo zahraničia vyplýva, že význam kapitálového trhu sa v poslednom čase zvyšuje aj v krajinách s tradične prevládajúcim bankovým spôsobom financovania. Z hľadiska tohto trendu by bolo žiaduce, aby sa aj v domácich podmienkach do investovania do cenných papierov podstatne viac zapájalo obyvateľstvo predovšetkým prostredníctvom investičných spoločností s ich podielovými fondmi. Počiatočný rozmach v rokoch 1994-1995 do značnej miery zabrzdili nevhodné zásahy štátnej moci. Chýbajú dôchodkové fondy, ktoré by boli schopné akumulovať dlhodobé zdroje.

Oživenie slovenského kapitálového trhu je v súčasnosti nepredstaviteľné bez prítomnosti zahraničných portfóliových investorov. Tí ale o Slovensko prakticky stratili záujem. Mnohí z nich zvolili v poslednom období stratégiu úplného opustenia trhu spojenú s predajom celého portfólia cenných papierov slovenských emitentov. To je dôvod zápornej bilancie zahraničných portfóliových investícií v roku 1997. Pre manažérov zahraničných fondov je slovenský kapitálový trh v súčasnosti jedným z najneobľúbenejších v strednej a východnej Európe. Odrádza ich predovšetkým:

Skryť Vypnúť reklamu

# nepriaznivý obraz o smerovaní a politickej stabilite Slovenska;

# nízka transparentnosť trhu - zlá dostupnosť dôležitých informácií, absencia cenotvorného trhu a nízka informačná hodnota oficiálnych kurzov;

# absolútne nedostatočný systém ochrany práv investorov, predovšetkým minoritných akcionárov;

# málo hodnoverná a nedostatočne účinná regulácia trhu;

# extrémne nízka likvidita a z nej vyplývajúce veľmi obmedzené možnosti portfóliového investovania;

# netransparentná privatizácia s následnou deformáciou trhových cien.

Záujem domácich subjektov o portfóliové investovanie do cenných papierov je tiež veľmi nízky. V prípade obyvateľstva je okrem už uvedených príčin nezanedbateľným faktorom aj nedôvera vyplývajúca zo zlých skúseností s dnes už zväčša znehodnotenými akciami z kupónovej privatizácie, predovšetkým s akciami investičných fondov. Ministerstvom financií SR spochybňované a objektívne neštandardné transformácie investičných fondov, ktoré umožnila nekomplexná legislatíva a jej nejednotná aplikácia v praxi, boli často posledným krokom v procese znehodnotenia podielov, ktoré malí akcionári mali vo fondoch. Negatívny dosah majú aj skúsenosti občanov s dlhopisovou metódou privatizácie a problémy so zablokovaním majetku v bývalých najväčších podielových fondoch. Chýba vhodná daňová stimulácia. V prípade právnických osôb možno z hľadiska investovania do cenných papierov dokonca hovoriť o platnej právnej úprave v oblasti dane z pridanej hodnoty ako o demotivačnej.

Skryť Vypnúť reklamu

Štát doteraz nedokázal zabezpečiť potrebnú mieru ochrany účastníkov kapitálového trhu, predovšetkým investorov, ale ani vytvorenie prepokladov pre zdravé fungovanie trhu ako celku. Pasívny prístup štátnych orgánov umožnil masové presadzovanie individuálnych ekonomických záujmov jednotlivých inštitúcií a subjektov na úkor rozvoja celého trhu. Dôvodom zlyhávania výkonu štátneho dozoru nad kapitálovým trhom bol predovšetkým neprofesionálny prístup, nedostatočné skúsenosti, pomalosť, ale aj nevhodne vymedzené právomoci. Otázkou tiež je, do akej miery existovala politická vôľa na vykonanie účinných opatrení na odstránenie negatívnych javov v tejto oblasti. Na druhej strane nepresné a vágne formulované ustanovenia základných zákonov kapitálového trhu a voluntaristické postupy pri ich uplatňovaní umožnili štátnemu dozoru vykonávať selektívne zásahy voči subjektom, ktoré sa stali pre určité záujmové skupiny nepohodlnými. Popritom štátny dozor neraz toleruje a necháva na trhu voľne pôsobiť určité spoločnosti alebo aj jednotlivcov vykonávajúcich pochybné aktivity, pri ktorých je podozrenie z porušenia zákonov. Niektoré z týchto subjektov dokonca vlastnia oficiálne povolenie na činnosť. Časté prípady klientelizmu, svojvôle, ako aj zdĺhavé byrokratické postupy príslušného útvaru Ministerstva financií SR pri udeľovaní najrozličnejších, neraz vyslovene zbytočných povolení na vykonávanie jednotlivých činností alebo úkonov odrádzajú emitentov, sprostredkovateľov a investorov od ich aktivít na kapitálovom trhu. Chýba tiež vôľa vytvoriť legislatívny priestor pre účinné uplatnenie samoregulácie učastníkov trhu, ktorá je na vyspelých finančných trhoch neoddeliteľnou súčasťou regulačného rámca. Naopak, sú zreteľné tendencie koncentrovať maximálne rozhodovacie právomoci do rúk štátneho dozoru, čo v niektorých prípadoch spôsobuje až deformáciu trhového prostredia a čiastočne znefunkčňuje trhové mechanizmy. Príkladom môže byť spôsob vydávania povolení na emisie podnikových alebo komunálnych dlhopisov.

Skryť Vypnúť reklamu

Investorov odrádza aj neuspokojivá bezpečnosť systému zaknihovaných cenných papierov. Sú známe opakované prípady neoprávnených prevodov, pri ktorých prichádzajú investori o majetok značnej hodnoty. Príčinou je okrem iného aj úplne voľný prístup k obchodovaniu v RM-Systéme. Táto skutočnosť sa považuje za veľmi neštandardný prvok na slovenskom kapitálovom trhu, často ju kritizujú zahraniční odborníci a podľa nášho názoru je dlhodobejšie neudržateľná. Negatívny dosah na dôveru investorov má aj pomerne často sa opakujúce nelegálne šírenie kompletných zoznamov majiteľov cenných papierov v jednotlivých emisiách. Na dôveryhodnosti zaknihovanej podoby cenných papierov nepridáva ani situácia v SCP SR, ktoré má v SR monopolné postavenie. SCP SR je vo vlastníctve štátu reprezentovaného Ministerstvom financií SR. To spôsobuje, že neraz dochádza k využívaniu vlastníckeho vplyvu pri presadzovaní z hľadiska zákonov diskutabilných zásahov v rámci výkonu štátneho dozoru nad kapitálovým trhom. Dôveryhodnosti SCP SR nepridali ani kauzy, pri ktorých sa do jeho činnosti očividne preniesli politické vplyvy. Svojrázny prístup SCP SR k interpretácii platných zákonov, neopodstatnené požiadavky na účastníkov trhu, ktorí sú nútení využívať služby SCP SR, arogantný prístup ku klientom, ako aj výška poplatkov sú častým terčom kritiky účastníkov trhu, pričom ich výhrady necháva MF SR prakticky bez povšimnutia.

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledkom spolupôsobenia jednotlivých faktorov je súčasná hlboká stagnácia a zlyhávanie základných funkcií kapitálového trhu v ekonomike. Je pravdepodobné, že ak sa v krátkom čase nepodarí nepriaznivý vývoj zvrátiť, vytvorené inštitucionálne základy sa začnú rozpadať. Ich opätovné vybudovanie by si vyžiadalo nemalé náklady. Navyše dôležitú úlohu zohráva aj faktor času. V dôsledku rýchlo postupujúcej internacionalizácie je pravdepodobné, že malé a najmä neefektívne fungujúce kapitálové trhy v konkurenčnom prostredí neobstoja a zaniknú. Ich úlohy preberú silné regionálne medzinárodné združenia. To sa týka ako búrz, tak aj finančných sprostredkovateľov - investičných spoločností a obchodníkov s cennými papiermi.

Z porovnania slovenského kapitálového trhu s trhmi vyspelých ekonomík, najmä EÚ, ale aj transformujúcich sa štátov strednej Európy vyplýva, že SR očividne zaostáva vo viacerých kritériách. Mnohé z našich problémov sú vzhľadom na spoločný vznik vlastné aj kapitálovému trhu v Českej republike. Tu možno v poslednom čase na všetkých úrovniach pozorovať razantné kroky smerujúce k náprave. To je v silnom kontraste s prístupom štátnych orgánov v SR. Koncepcia rozvoja kapitálového trhu v Slovenskej republike obsahuje harmonogram opatrení na zvrátenie nepriaznivého vývoja, ktoré by malo realizovať predovšetkým MF SR. Už po relatívne krátkom čase možno s ľútosťou konštatovať, že v koncepcii obsiahnuté úlohy sa plnia často nevhodným spôsobom, pomaly, respektíve vôbec. Napríklad z troch legislatívnych úloh stanovených na rok 1997 sa podarilo splniť len jednu.

Skryť Vypnúť reklamu

Možnosti nápravy

Proces ozdravenia a oživenia slovenského kapitálového trhu sa musí opierať o dva základné ciele. Prvý z nich spočíva vo vytvorení takého ekonomického, právneho a politického prostredia, ktoré bude v potrebnej miere priťahovať záujem domácich a zahraničných investorov. Druhým cieľom je, aby aktivity domácich emitentov zamerané na získavanie finančných zdrojov boli vyvážene rozdelené medzi kapitálový trh a bankovú sféru. Na dosiahnutie vytýčených zámerov bude treba prijať široký komplex opatrení zasahujúcich do všetkých oblastí finančného trhu. Vzhľadom na zameranie tohto materiálu sa nebudeme bližšie zaoberať nevyhnutnými zmenami, ktoré je nutné realizovať na najvyššej politickej úrovni. Faktory, akými sú politická a makroekonomická stabilita, aktívne zapojenie SR do integračných procesov, dodržiavanie zásad právneho štátu a priaznivé podnikateľské prostredie, treba nutne považovať za základné a nevyhnutné predpoklady oživenia kapitálového trhu v SR. Našou snahou je predostrieť návrhy realizovateľné priamo v prostredí kapitálového trhu. Realizácia prevažnej väčšiny z nich je podmienená legislatívnymi zmenami, ktorých príprava spadá do kompetencie predovšetkým Odboru kapitálového trhu MF SR, a zmenami záväzných pravidiel organizátorov verejného trhu.

Skryť Vypnúť reklamu

Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že základné zákony kapitálového trhu sú v súčasnosti obsahovo aj formálne viac alebo menej na nevyhovujúcej úrovni. Ich platné znenie je výsledkom početných, neraz účelových noviel, ktoré v nejednom prípade urobili z pôvodných zákonov schválených na začiatku transformačného procesu nekonzistentné nepodarky. Príprava legislatívy nestačila držať krok s rýchlo sa meniacimi podmienkami na kapitálovom trhu v prvých rokoch po jeho vzniku. Vypuklým nedostatkom zákonov platných v tejto oblasti sú často sa vyskytujúce nepresné a nejednoznačné formulácie, ako aj nedostatočné právne vymedzenie postupov v mnohých oblastiach. Tento nedostatok následne vytvára živnú pôdu pre rôzne účelové interpretácie a aplikácie na strane účastníkov trhu, aj na strane štátnych orgánov či inštitúcií a neraz tiež vedie k neúmyselným porušeniam zákonov s následnými zbytočnými postihmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi základné zákony kapitálového, resp. finančného trhu v súčasnosti patria:

# zákon o cenných papieroch

# Obchodný zákonník

# zákon o dlhopisoch

# zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch

# zákon o burze cenných papierov

# zákon zmenkový a šekový

# Občiansky zákonník.

Poznatky a skúsenosti získané počas doterajšej transformácie ekonomiky, ako aj závažné zmeny, ktoré nastali vo fungovaní kapitálového trhu, jednoznačne vyžadujú zásadné úpravy v základných zákonoch, resp. ich rekodifikáciu.

Ochrana investorov

Absencia funkčného systému ochrany investorov výraznou mierou prispela k vzniku súčasnej neutešenej situácie. V podmienkach slovenského kapitálového trhu sa bude treba zamerať najmä na ochranu

a) minoritných akcionárov,

Skryť Vypnúť reklamu

b) účastníkov kolektívneho investovania,

c) klientov obchodníkov s cennými papiermi.

Opatrenia týkajúce sa ochrany minoritných akcionárov by mali zabezpečiť, aby títo mali možnosť ovplyvňovať rozhodovanie orgánov akciových spoločností vo vymedzených zásadných otázkach, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich postavenie alebo hodnotu akcií. V súčasnej situácii sa javí ako užitočné zvýšiť možnosť zastúpenia minoritných akcionárov v orgánoch spoločností. Právo menovať po jednom členovi dozornej rady a predstavenstva by mali mať akcionári, ktorých spoločný podiel na základnom imaní presahuje určitú hranicu, napr. 10 %. Tým by bol zabezpečený lepší prístup k informáciám o situácii v spoločnosti a určitý vplyv na dôležité rozhodnutia. Považujeme tiež za vhodné, aby bol zákonom stanovený rozsah informácií, ktoré je na požiadanie akciová spoločnosť povinná bezodkladne predložiť akcionárovi.

Skryť Vypnúť reklamu

Na rozdiel od doterajšej praxe bude nevyhnutné účinne postihovať konanie v zhode zamerané na obchádzanie povinnosti ponúknuť odkúpenie akcií od ostatných akcionárov pri prekročení 30% podielu na základnom imaní a.s. (verejný prísľub). Tu treba konštatovať, že inštitút verejného prísľubu je na Slovensku prakticky nefunkčný. Dôvodom je okrem priameho a zväčša nepostihovaného porušovania zákonnej povinnosti vyhlásiť verejný prísľub aj súčasný spôsob určenia minimálnej ceny, ktorá musí byť ponúknutá akcionárom. Tá sa vypočíta z priemeru cien na verejnom trhu za posledných šesť mesiacov, čo je vzhľadom na ich ľahkú manipulovateľnosť absolútne nevhodné. Cena akcií pre verejný prísľub sa totiž spravidla stanoví tak, aby bola pre minoritných akcionárov nezaujímavá a aby títo na ponuku nereagovali. Minimálna cena pre verejný prísľub by sa mala v našich podmienkach odvíjať aj od účtovnej hodnoty spoločnosti. Odporúčame stanoviť, aby nemohla byť nižšia ako čistá hodnota obchodného imania pripadajúca na jednu akciu s možnosťou zníženia o zákonom stanovenú zrážku.

Skryť Vypnúť reklamu

Významnú úlohu pri ochrane investorov zohráva aj dostupnosť informácií a ich kvalita. Treba prijať také opatrenia, aby spoločnosti, ktoré vydali verejne obchodovateľné cenné papiere, museli zvýšiť základný štandard poskytovania informácií.

Bude tiež nevyhnutné presne stanoviť osobnú právnu zodpovednosť členov orgánov a.s. za škody spôsobené zanedbaním svojich povinností a nájsť spôsob na účinné uplatňovanie postihov. Ako účelné sa javí umožniť za určitých podmienok minoritným akcionárom dať vykonať v spoločnosti nezávislý audit.

V oblasti kolektívneho investovania treba zamerať pozornosť predovšetkým na ochranu podielnikov, ktorí investujú svoje úspory do nákupu podielových listov vydávaných investičnými spoločnosťami. Je veľmi dôležité predísť obdobnej situácii, aká nastala pri správe majetku značnej časti investičných fondov z kupónovej privatizácie. V prípade zlých výsledkov pri správe majetku uzavretých fondov by mala byť pre správcu stanovená povinnosť otvoriť fond a vyplatiť všetkým záujemcom alikvotný podiel na majetku fondu. Nevyhnutné bude postupné zabezpečenie dostatočnej kapitálovej primeranosti investičných spoločností v súlade s direktívami EÚ, posilnenie práv depozitárov a uplatňovanie primeraných požiadaviek na odbornú a morálnu úroveň vedúcich pracovníkov a štatutárnych zástupcov týchto spoločností. Posledne uvedené požiadavky sa musia aplikovať v zvýšenej miere na osoby, ktoré sú priamo zodpovedné za správu majetku investorov. Ako účelné sa javí stanoviť povinnosť, aby za investovanie spravovaného majetku zodpovedal investičný manažér, ktorý bude mať na túto činnosť povolenie vydané štátnym orgánom na základe zloženia príslušnej skúšky. Tiež bude dôležité zamedziť šíreniu zavádzajúcich prísľubov a skreslovaniu výšky skutočnej hodnoty majetku vo fondoch. Bude nevyhnutné eliminovať značne rozšírené pololegálne podnikanie, ktoré má charakter kolektívneho investovania alebo bankovej činnosti a ktoré sa vykonáva bez príslušných povolení a potrebného dohľadu.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevyužitý trh

Inštitucionálna základňa kapitálového trhu v SR dosiahla pomerne vysokú technickú a organizačnú úroveň, z viacerých hľadísk porovnateľnú s vyspelými trhmi. Po skoncentrovaní rozdrobeného vlastníctva akciových spoločností sa intenzita obchodovania znížilia na minimum. Minoritné podiely vo väčšine akciových spoločností sa do veľkej miery znehodnotili. Najvážnejším problémom je, že podniky aj napriek svojej podkapitalizovanosti využívajú kapitálový trh na získavanie zdrojov len v minimálnom rozsahu. Zahraniční portfólioví investori stratili o Slovensko záujem. Obyvateľstvo investovaniu do cenných papierov nedôveruje. Štát nedokázal zabezpečiť potrebnú ochranu účastníkov kapitálového trhu, ale ani vytvoriť prepoklady pre zdravé fungovanie kapitálového trhu ako celku. Investorov odrádza neuspokojivá bezpečnosť systému zaknihovaných cenných papierov. Výsledkom spolupôsobenia jednotlivých faktorov je súčasná hlboká stagnácia a zlyhávanie základných funkcií kapitálového trhu v národnej ekonomike.

Skryť Vypnúť reklamu

Proces ozdravenia a oživenia slovenského kapitálového trhu by sa mal opierať o dva základné ciele. Prvý z nich spočíva vo vytvorení vhodného ekonomického, právneho a politického prostredia, ktoré bude v potrebnej miere priťahovať záujem domácich a zahraničných investorov. Druhým cieľom je, aby aktivity domácich emitentov zamerané na získavanie finančných zdrojov boli vyvážene rozdelené medzi kapitálový trh a bankovú sféru. Bude nevyhnutné zabezpečiť prípravu nových zákonov kapitálového trhu na podstatne vyššej úrovni než doteraz tak, aby tieto vytvorili predpoklady pre jeho rozvoj a aby vyhovovali požiadavkám EÚ a OECD. Zabezpečiť treba účinnú ochranu minoritných akcionárov, účastníkov kolektívneho investovania a klientov obchodníkov s cennými papiermi. Dôležité bude zmeniť súčasný stav, keď emisie nových akcií ako najlacnejší finančný zdroj pre spoločnosti sa v slovenských podmienkach prakticky nevyužívajú. Pri vydávaní dlhopisov je vážnou prekážkou byrokratický spôsob udeľovania povolení na emisiu Ministerstvom financií SR.

Rozvoj kapitálového trhu musí byť významnou mierou postavený na investičných aktivitách domáceho obyvateľstva. K tomu je treba dosiahnuť uplatnenie širšej škály produktov kolektívneho investovania, vrátane fondov dôchodkového charakteru a vytvoriť podmienky pre uplatnenie vhodnej daňovej stimulácie investovania obyvateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  2. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte
  3. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  4. Trnavská univerzita: 385 rokov akademickej excelentnosti
  5. Aj vám chýba voňavá a chutná káva?
  6. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  7. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  8. Získaj náskok pred štartom
  9. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  10. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  1. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  2. Dáma s pávím pierkom
  3. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  4. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  5. Získaj náskok pred štartom
  6. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  7. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  8. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  9. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  10. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  1. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 19 241
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 11 381
  3. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 9 192
  4. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 818
  5. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 6 724
  6. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 649
  7. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 263
  8. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 5 742
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 5 243
  10. Trnavská univerzita: 385 rokov akademickej excelentnosti 4 869
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pavol Paška na fotografii z roku 2014 s hodinkami značky IWC za vyše 10-tisíc eur.

Ficovo zdravotníctvo v časoch Bergama.

24. feb
Kajetán Kičura.

Pozrite si prehľad dnešného dňa.

2 h
Očkovanie vo Veľkej Británii.

Výsledky z Izraela, Veľkej Británie a USA.

24. feb

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 298-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 6 775 obetí. Opatrenia riadi covid automat.

15 h