"Aké mám pocity z dráhy v Nagane? Spiral je rýchla, ťažká a technicky náročná trať. Dosiaľ som ju prešla sedem ráz z plného štartu a raz z nižšej časti. Spomaľovacie úseky na nej môžu byť skutočne rozhodujúce, pokiaľ na nich človek urobí chybu, potom to spozná na čase. Za druhou spomaľovačkou je už iba dojazd a ak nemáte rýchlosť, nepomôžete si. V tréningových jazdách som bola na 17 - 19. mieste. Že mám na štarte trinástku? Ja ju za smoliarsku nepovažujem. U nás sa robia štartovné listiny podľa troch posledných pretekov Svetového pohára. Najskôr je dvanásťčlenná skupina, potom ďalší tucet, ale ten sa žrebuje zvlášť iba vtedy, ak je nás vyše 30. A nás štartuje 29. Takže som mala pri tom nižšom štartovnom čísle šťastie. A že je to trinástka, nech. Ono to nemusí mať vplyv na dobrej dráhe, ale stáva sa, že po polhodine jazdy sa dráha spomaľuje. Už som to pocítila, štartovala som s číslami vyše 20. Ja som tu bola už dva razy. Vlani vo februári na Svetovom pohári som skončila na 20. mieste, ale nebola to vydarená jazda. Potom som bola v decembri na týždennom tréningovom tábore, ale absolvovala som iba 13 jázd. Aj teraz máme my z chudobnejších štátov menej jázd v tréningu, o to viac si musíme dráhu poobzerať a vtĺkať si z nej všetko do hlavy. Cítim sa v pohode, dôležité je zájsť rovnocenne všetky štyri jazdy, nie iba dnešné dve. V SP jazdíme iba na dve jazdy, tu je to náročnejšie. So spaním nemám problémy, nechodím síce pod perinu v čase so sliepkami, musím si niečo prečítať pred privolaním snov, ale prechod na osemhodinovú zmenu bol bezproblémový. Voľný čas využívam v posilňovni, Nagano už z vlaňajška poznám, aj najcennejšiu pamiatku, kostol v Zenkodži, som si pred rokom pozrela. Teraz by som sa naň chcela pozrieť z lepšej priečky v cieli olympijských pretekov."