"Všetko moderné umenie pochádza z Pittsburghu. Narodil sa tu Andy Warhol, architektúru tu vyštudoval môj priateľ a jeden z hlavných organizátorov Fluxusu George Maciunas a narodil som sa tu aj ja," s ľahkou príchuťou sebairónie povedal v rozhovore pre SME americký hudobník, predstaviteľ umeleckého hnutia Fluxus Ben Patterson (1934), ktorý v pondelok predviedol v bratislavskom Divadle Stoka svoje performance. Štvordenný pobyt umelca na Slovensku pripravilo Sorosovo centrum súčasného umenia v Bratislave v spolupráci so Štúdiom erté v Nových Zámkoch. Ben Patterson uviedol päť "predstavení" v širokej škále od kratších až po dlhšie, v ktorých vystúpili aj desiati amatérski hudobníci a, ako je to v štýle Fluxus zvykom, zahrňali aj účasť publika. Včera sa americký umelec predstavil v budapeštianskom Mücsarnoku (budúci týždeň vystúpi v brnianskej Zelenej louke), kde bol program rozšírený o videoinštalácie. Hoci väčšina performance pochádzali zo súčasného obdobia, B. Patterson predstavil aj jedno staršie dielo zo 60. rokov, ktoré vzniklo ešte z počiatkov hnutia Fluxus. "Nedá sa však povedať, že by išlo o úplne nové veci," povedal ešte pred bratislavským vystúpením B. Patterson. "Plynule na seba nadväzujú, prechádzajú jedno do druhého, i keď už pracujú v inom kontexte."
Ben Patterson v spolupráci s G. Maciunasom (je pôvodom Litovčan) zorganizoval roku 1962 historicky prvý medzinárodný festival umenia Fluxus v nemeckom Wiesbadene. "Nebudem sa však pokúšať definovať pojem fluxus, pretože môj priateľ, spolupracovník z hnutia Bob Watts povedal, že ak to môžete definovať, tak to nie je fluxus. Na rozdiel od happeningov, prevažne založených na výtvarnom umení, akcie fluxusu vychádzali z hudby, divadla, prípadne z médií, ktoré sa zaoberali s časom - a teda boli nemateriálne. Z týchto akcií sa neskôr vyvinul performance a vôbec mixmediálne umenie." Podľa B. Pattersona sa však rozhodne neblíži koniec Fluxusu, hoci nevylučuje jeho modifikácie. Umelec prišiel do Bratislavy zo Sofie z otvorenia putovnej výstavy súčasného umenia Fluxus, ktorá bola predtým inštalovaná v Budapešti. K známym postavám tohto hnutia patrí aj manželka J. Lennona Yoko Ono, ktorá sa občas zapája do jeho aktivít, ako aj bývalý rektor pražskej AVU Milan Knížák. "S Milanom som sa naposledy stretol na poslednom veľkom stretnutí Fluxusu v roku 1992 - pri príležitosti 30. výročia od prvého vystúpenia.Viem, že Milan je veľmi vyťažený a nemá čas cestovať, no je to problém väčšiny z nás. Dúfam však, na ďalšom výročí roku 2002 sa všetci opäť stretneme vo Wiesbadene. Sú to veľmi príjemné stretnutia, ktoré pripomínajú stredoškolské stretávky po niekoľkých rokoch. Medzitým však rozhodne nezaháľame."
Samotný B. Patterson žije už tri roky vo Wiesbadene, odkiaľ sa presťahoval z New Yorku. "Deti už vyštudovali a tak som už nemusel toľko zarábať a opäť som sa mohol stať umelcom. Stále robím performance, výstavy, inštalácie a momentálne ich prezentujem vo východnej Európe. Zdá sa mi, že tu publikum reaguje na akciu oveľa bezprostrednejšie, i keď oproti Západu azda nemá ešte toľko ,napozeraného`. V Sofii som napríklad pripravil dva programy, medzi ktorými bola aj fluxová klasika z rokov 1960 - 1964, kde bolo dvadsaťpäť diel od rôznych autorov. Diváci mali trochu problémy stráviť dielo od konceptualistu A. Younga s názvom 566 pre Harryho Flynta, počas ktorého 566-krát udriem do klavíra, no publikum reagovalo veľmi sviežo. Ako pred tridsiatimi rokmi, keď bol Fluxus ešte v začiatkoch." Ben Patterson prezradil pre SME aj záležitosť, ktorá nie je všeobecne známa. "K veľkým podporovateľom a priaznivcom Fluxusu patrí aj Václav Havel a bývalý litovský politik Vitautas Landsbergis. Ako je známe, fluxus znamená v litovčine slobodu. Môže to byť zároveň aj jeho definícia..."
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY ml
