"Ide o český variant úkazu, ktorý sa v rôznej miere a podobe dotkol všetkých krajín, čo sa zbavili komunizmu. Tento úkaz by sa dal nazvať postkomunistickým marazmom. Že niečo také príde, musel vedieť každý súdny človek. Málokto z nás však predvídal, aké hlboké, vážne a dlhodobé to bude. S komunizmom sa skončil čas istôt, síce malých, tupých a pre spoločnosť úplne samovražedných, ale predsa len istôt, a bol náhle vystriedaný časom slobody, ktorá sa mnohým musela zdať bezbrehá, a teda ku všetkému zvádzajúca. S touto slobodou pochopiteľne nastal i čas úplne nových nárokov na individuálnu zodpovednosť. Zodpovednosť, ktorá sa mnohým zdá byť neúnosná."
"Zdá sa mi, že našou hlavnou chybou bola pýcha. Vďaka tomu, že transformačné procesy sa u nás od novembra uskutočňovali viac-menej kontinuálne a neboli nevhodne poznamenané veľkými politickými zmenami, boli sme naozaj v mnohom ďalej ako iní - alebo aspoň sa zdalo, že tomu tak je. A to nám zrejme veľmi stúplo do hlavy. Správali sme sa ako ,jednotky`, premianti či rozmaznaní jedináčikovia, ktorí majú právo sa nad inými povyšovať a všetkých poučovať. Táto pýcha bola zvláštnym spôsobom kombinovaná s akýmsi malomeštiackym provincionalizmom či takmer zápecníctvom. Rozbili sme napríklad úzku politickú spoluprácu s našimi najbližšími susedmi - mám na mysli to, čo sa nazývalo Visegrád, pretože sme sa cítili byť lepší ako oni. Dnes, keď sme spoločne s nimi vyzvaní na to, aby sme pristúpili k integračným európskym zoskupeniam, a keď sú naopak oni v mnohom ďalej ako my, musíme túto spoluprácu s ťažkosťami obnovovať."
"Boli sme krajinou fascinovanou svojimi makroekonomickými ukazovateľmi, ktorú nezaujímalo, že tieto ukazovatele skôr alebo neskôr ukážu aj to, čo je za hranicami makroekonomického či technokratického ponímania sveta: totiž, že existujú veci, ktorých váhu či význam síce žiadny účtovník nespočíta, ale ktoré vytvárajú jediné mysliteľné prostredie akéhokoľvek ekonomického rozvoja - pravidlá hry, právny štát, mravný poriadok, z ktorého každý systém pravidiel vyrastá a bez ktorého nemôže fungovať, klíma spoločenského spolunažívania. Proklamovaný ideál úspechu a zisku bol zosmiešnený, pretože sme dopustili, aby to vznikol stav, v ktorom sa najúspešnejšími stávajú tí najnemravnejší a najväčší zisk majú nepotrestateľní zlodeji."
"Opojení vlastnou mocou a vlastnými úspechmi a staronovo očarení tým, akým skvelým nástupišťom ku kariére je politická strana, začali mnohí - v prostredí takom ľahkovážnom k zákonom - privierať oči nad tým či oným..."
"A štát ako taký? Vraj má byť malý, ale silný. Obávam sa, že je tomu presne naopak: je veľký a slabý. Zrejme preto, lebo sme mali málo odvahy ísť do boja s jeho zdedenou podobou."
Autor: (Z prejavu Václava Havla k senátorom a poslancom Parlamentu
