Všetky masovokomunikačné prostriedky ponúkajú svojim záujemcom už niekoľko dní vyjadrenia zväčša politikov, hodnotiacich končiaci sa rok 1994. Rovnako sa môže verejnosť oboznámiť s pohľadmi komentátorov, analytikov a ďalších pozorovateľov politickej scény na Slovensku.
Druhý rok samostatnosti Slovenskej republiky možno hodnotiť nielen z viacerých uhlov pohľadu, ale možno ho charakterizovať aj viacerými prívlastkami. Rok 1994 bol OSN vyhlásený za Medzinárodný rok rodiny. Ak toto označenie vezmeme za základ, možno ho na slovenské pomery jemne doplniť - bol rokom hľadania rodiny. Slovensko hľadalo svoju tvár, viedlo zápasy samo so sebou o vnútorné i vonkajšie smerovanie. Je úplne prirodzené, že pritom niekoľkokrát aj zakoplo - čo však pokladám za skutočne dôležité, je, že nepadlo na nos, ale udržalo sa na vlastných nohách. Obohatilo sa o celý ďalší rok skúseností, spôsobov uskutočňovania politickej vôle i "transformácie" svojich reprezentantov, striedajúcich sa vo výkone moci. Elastickosť niektorých politikov síce miestami prekračovala únosnú mieru elementárnej slušnosti a ďalších - i keď nepísaných, ale v civilizovanej spoločnosti o to viac akceptovaných - pravidiel, zostáva však skutočnosťou, že sa v politickom živote udržali najmä preto, lebo my, občania, sme túto pružnosť akceptovali. V tejto súvislosti je nezanedbateľnou skutočnosťou, že sa nepresadili žiadne iné osobnosti, a to v žiadnom "odbore" spoločnosti. Inými slovami - napriek rozličným a oprávneným výhradám je a zostane faktom, že aj do budúceho roka vstupujeme s tým istým politickým potenciálom, ktorý sa vo väčšine udržuje na výslní už od roku 1990. Ešte inak - po spoločenskej zmene systému pred piatimi rokmi sa dodnes neuskutočnila generačná výmena. Z tohto pohľadu sa potom Slovensko nie regeneruje, ale v podstate degeneruje.
Schopnosť transformácie obyvateľov Slovenska je pritom jediným, skutočným a objektívnym kritériom na posúdenie stavu spoločnosti a zároveň aj na hodnotenie končiaceho sa roka. Hľadanie Slovenska je úzko spojené s hľadaním samých seba, pričom neustále platí známe - iba ten, kto hľadá, aj nachádza. Je smutné a do budúcnosti zároveň varujúce, že v roku 1994 sme hľadali skôr nepriateľov ako priateľov, a že sme nachádzali skôr násilie ako porozumenie.
