Takmer nikto si nevšimol, že 17. 12. 1994 po niekoľkých zmenách formy i vydavateľa definitívne vyšlo posledné číslo Slovenského denníka. A predsa je to dôležitejšie znamenie doby, ako sa na prvý pohľad zdá. I keď už dávno nebol orgánom KDH, predsa to bol jediný kresťansko-demokraticky orientovaný denník na Slovensku. Jediný, ktorý (hádam ešte s vtedajšou Smenou) neprotestoval, keď sa F. Mikloško snažil prvýkrát zabrzdiť rozbiehajúci sa valec HZDS. Vtedy väčšina oznamovacích prostriedkov usilovne pripravovala jeho ďalší razantný nástup. Z dvoch pravicovo-demokratických novinárskych kolektívov - SD a SME - ktoré celý čas dôsledne upozorňovali na nebezpečie ľavicovo-nacionalistického extrémizmu, zostal iba jeden. V čase, keď národný front vedený HZDS prevzal pod kontrolu elektronické média, vedenie TA SR, NKÚ a vymieňa štátny aparát, to ozaj nie je zanedbateľné. Pomocou dezinformácií, cenzúry a peňazí možno totiž vládnuť rovnako totalitne ako pomocou ŠtB a ústavného paragrafu o vedúcej úlohe jednej strany. Preto je taká dôležitá sloboda tlače, konkurencia, oddelenie zákonodarnej, výkonnej a kontrolnej moci i zákony o konflikte záujmov a kontrole špinavých peňazí.
Ako nám dokázali desaťročia komunistickej vlády, reálny socializmus neodstránil nič zo skutočných nedokonalostí kapitalizmu. Len znížil efektivitu hospodárstva, odučil ľudí od poctivej a kvalitnej práce i zodpovednosti. Iniciatívu ich naučil uplatňovať na čiernom trhu, v korupcii a kariérizme straníckej nomenklatúry. Súčasné nedostatky nie sú teda dôsledkom demokracie a "kapitalizmu", ale nedôslednej demokratizácie a odkomunizovania. Prežívame najhoršiu zo spoločensko-politických alternatív: V komunizmom všestranne zdevastovanej krajine sa buduje relativizácia hodnôt s negatívami diktatúry - nedostatkom práva a spravodlivosti, korupciou a mafiami (je jedno, či straníckymi, veksláckymi alebo drogovými). Výsledkom je chaos a rast sociálnych rozdielov.
KDH, kde niektorí tiež pridlho nechápali, že demokracia je dôležitejšia než samostatnosť, považuje za volebný úspech 10 percent hlasov. Niektorí predstavitelia DS už vyše roka tvrdia, že v NR SR niet pravicovej strany a sami sa tam nedokážu dostať. Pre niektorých liberálov ešte stále predstavuje kresťanská morálka väčšie ohrozenie slobody,ň než nemorálka bývalých komunistov. SDĽ intenzívnou kritikou ponovembrového vývoja, lavírovaním a brzdením privatizácie výrazne pomohla nástupu toho, čo dnes kritizuje. A mocenské kroky extrémistickej parlamentnej väčšiny signalizujú skôr prepad do ďalšieho suterénu než odrazenie od dna. V tejto situácii naozaj nie je zanedbateľná skutočnosť, že na kresťanskom (?) Slovensku zanikol jediný kresťansko-demokratický denník, lebo ho nečítalo ani spolovice toľko veriacich ako Pravdu a Republiku. SD by nezanikol, ani keby mal základný kapitál, čo Pravda získala pomocou komunistickej diktatúry, alebo milióny, ktorými bola z našich daní dotovaná Republika. To je, žiaľ, reálny obraz Slovenska koncom roka 1994. Od iniciatívy a slobodných rozhodnutí všetkých ľudí závisí, či preváži demokratický kapitalizmus alebo národný socializmus.
PS: Tisícdvesto obyvateľov bombajského predmestia vyhodilo z okna televízory na protest proti násiliu a sexu v indickej televízii. Keby aspoň polovica z tých 63 percent, čo sledovala M. Markoviča, po jeho zakázaní pár mesiacov nesledovala STV a neplatila poplatky, tiež by to bol krok k demokracii, čiže vláde ľudu.
Autor: P. MARTINICKÝ ml., publicista