Štvrtok, 13. august, 2020 | Meniny má ĽubomírKrížovkyKrížovky

Na krížnych cestách štátneho rozpočtu

V poslednej verzii návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995, ktorý vypracovala a schválila ešte vláda Jozefa Moravčíka, boli príjmy rozpočtované vo výške cca 134 mld Sk. Oproti pôvodnému návrhu boli zvýšené o 8,6 mld. Pri novej kvantifikácii príjmov sa vychádzalo z nasledujúcich skutočností:

- zmena východiskovej základne hrubého domáceho produktu a nadväzne na to adekvátna úprava výnosov daní,

- zohľadnenie najaktuálnejších výsledkov plnenia príjmov v roku 1994,

- zapracovanie niektorých nových príjmov (dovozná prirážka, vymáhanie vyrúbených a neodvedených daní z minulých rokov, odvod z mimorozpočtových zdrojov, časť výnosov z predaja kupónov z 2. vlny kupónovej privatizácie a príjem z deblokácií).

Skryť Vypnúť reklamu

Keďže plánovaný deficit zostal približne na rovnakej úrovni (21 mld Sk), výdavky sa zvýšili na cca 155 mld Sk. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že konštrukcia tohto návrhu štátneho rozpočtu bola postavená tak, aby na úhradu časti dlhovej služby v sume 18,5 mld Sk boli použité zdroje Fondu národného majetku SR (FNM) získané z privatizácie. Inak by totiž dlhová služba v plnej výške (cca 35 mld Sk) zaťažila výdavky rozpočtu, čo by sa na druhej strane pri snahe dodržať plánovaný schodok prejavilo vo zvýšených úsporách ostatných rozpočtových kapitol.

Zdá sa, že práve k tomuto najodvážnejšiemu variantu sa priklonila súčasná vláda Vladimíra Mečiara. To je zároveň aj jediný zásadný rozdiel v prístupe k návrhu štátneho rozpočtu medzi bývalou a súčasnou vládou. Teda ešte raz: za predpokladu, že príjmy rozpočtu sú "dané", ako aj prípustný rozpočtový deficit, zvýšenie výdavkov na dlhovú službu o 18,5 mld Sk si vyžiada zníženie výdavkov ostatných rozpočtových kapitol zhruba o túto sumu. Ak teda zo 155 mld Sk rozpočtovaných výdavkov náklady na dlhovú službu v návrhu štátneho rozpočtu Moravčíkovej vlády predstavovali cca 16 mld Sk, to znamená, že na ostatné kapitoly (vrátane dotácií do rozpočtov obcí) zostalo cca 139 mld Sk, podľa koncepcie súčasnej vlády to bude ešte menej - okolo 120 mld Sk.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozpočtové provizórium, ktoré sa týka prvého štvrťroka 1995, uvažuje s výdavkami vo výške 37,9 mld Sk. Mechanickým prepočtom možno z toho odvodiť, že celkové výdavky na ročnej báze dosiahnu približne 152 mld Sk, teda o 3 miliardy menej ako projektovala Moravčíkova vláda. Zároveň by sa mal o 3 miliardy, pri dodržaní rozpočtovaných príjmov, znížiť aj plánovaný deficit. Naopak, z Moravčíkovho návrhu možno mechanickým prepočtom vypočítať podiel štvrťročných výdavkov na celkových predpokladaných výdavkoch rozpočtu. Ten je cca 38,7 mld Sk. To znamená, že rozpočtové provizórium v porovnaní s Moravčíkovým návrhom rozpočtu je v prvom štvrťroku úspornejšie zhruba o 1 mld Sk. Minister financií S. Kozlík v tejto súvislosti hovorí o "tvrdom, ale realizovateľnom návrhu..., o dereši pre rezorty". S. Kozlík sa však asi mýli. Rozpočtové provizórium uvažuje s výdavkami na dlhovú službu vo výške 7 mld Sk, čo je len asi 20 percent z celkových výdavkov (cca 35 mld Sk), teda ani nie ich alikvotný podiel. Takže až 28 mld Sk sa bude musieť vykryť v nadchádzajúcich mesiacoch budúceho roka. Slovom, po prvom štvrťroku možno očakávať ďalšie úspory na ťarchu ostatných rozpočtových kapitol.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak to zhrnieme, úhrada dlhovej služby v plnej výške zakomponovaná do výdavkov rozpočtu (bez použitia zdrojov FNM), okrem toho, že v rozpore s vyhláseniami lídrov HZDS znižuje úlohu rozpočtu v revitalizácii ekonomiky, prináša so sebou niekoľko rizík: Po prvé ide o variant, keď sa podarí dodržať rozpočtový deficit - koniec sociálneho mieru, kolaps štátnej správy, školstva, zdravotníctva, pauperizácia mnohých sociálnych skupín a pod. Na druhej strane sa vzhľadom na infláciu stáva štátny rozpočet pevným makrostabilizačným prvkom, ktorý na jednej strane uvoľňuje priestor pre expanzívnejšiu menovú politiku stimulujúcu ekonomický rast a na druhej strane vytvára tlak na rýchlejšiu adaptáciu "Slovenska" na trhové podmienky v duchu menej štátu, viac trhu.

Skryť Vypnúť reklamu

Po druhé ide o variant, keď úsporná politika vlády zlyhá, čoho výsledkom bude obrovský nárast rozpočtového deficitu (až do cca 40 mld Sk) - tlak na infláciu, vysychanie devízových rezerv, ohrozenie stabilného kurzu, rozvrat verejných financií, dramatický nárast dlhovej služby v roku 1996 a stále sa zmenšujúci priestor riešiť tento problém rozpočtovými úsporami. Možno očakávať, že odpoveďou na narušenie makroekonomickej rovnováhy by bola reštriktívna menová politika centrálnej banky, ktorá by však v rámci svojho protiinflačného "ťahu" zároveň pribrzdila, resp. zastavila ekonomický rast, čím by sa ešte viac prehĺbili rozpočtové problémy z dôvodu "vysychajúcich" príjmov. Tieto úvahy sa však zakladajú na predpoklade, že menová politika centrálnej banky by bola nezávislá od vlády.

Skryť Vypnúť reklamu

A práve o jej nezávislosť sú reálne obavy. Ekonomický expert HZDS S. Kozlík už totiž viackrát naznačil, že uvažuje "upraviť" vzťah medzi štátom (vládou) a centrálnou bankou (Národnou bankou Slovenska). Ten najhorší variant je potom o tom, keď popri dramatickom náraste rozpočtového schodku bude naštartovaná expanzívna menová politika a nebude tej sily, ktorá by prudko zošliapla brzdu. Tento variant sa volá hyperinflácia. Dodajme, že sklon vlády financovať verejnú nadspotrebu zvýšenou infláciou, a tým "prehriať" ekonomiku, nie je vo svete neznámy a neznáme nie sú ani prípady, keď sa takéto ekonomické avantúry vláde a "závislej" centrálnej banke vymkli z rúk. Toto sú teda reálne obavy, či tieto riziká súčasná vláda s bizarným ministerským "backgraundom" a "osobitým citom pre demokraciu" zvládne. Ak áno, tak za akú cenu...

Skryť Vypnúť reklamu

Otvorenou otázkou ešte zostáva, prečo vlastne Mečiarov kabinet mieni podstúpiť takéto riziká, prečo má dlhová služba v plnej miere zaťažiť štátny rozpočet a nie aj rozpočet FNM. Ide o čaro nechceného alebo o lacný výpredaj štátneho majetku domácej podnikateľskej vrstve blízkej vládnej koalícii? Alebo aj o nastolenie režimu "pevnej ruky"?

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Je lepšie vyberať zásnubný prsteň vo dvojici, alebo tajne?
  2. Stráviť dovolenku na juhu Čiech môžete tento rok výhodnejšie!
  3. Poznáte v Banskej Štiavnici aj tieto miesta?
  4. Mimoriadna akcia: K ročnému online predplatnému kávovar zdarma
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Reportáž: Ako sa rodí kvalitné slovenské jahňacie mäso
  7. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov
  8. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  9. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  10. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  1. Štartuje projekt Futbal v meste
  2. Mio Pilot: moderní navigace s bezplatnými aktualizacemi
  3. Poznáte v Banskej Štiavnici aj tieto miesta?
  4. Stráviť dovolenku na juhu Čiech môžete tento rok výhodnejšie!
  5. Je lepšie vyberať zásnubný prsteň vo dvojici, alebo tajne?
  6. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  7. Mimoriadna akcia: K ročnému online predplatnému kávovar zdarma
  8. Svätá vojna
  9. Aj v dm rozkvitli žlté narcisy
  10. Reportáž: Ako sa rodí kvalitné slovenské jahňacie mäso
  1. Desať chorvátskych hotelov v obľúbených letoviskách Slovákov 24 621
  2. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť 22 267
  3. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony? 15 631
  4. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 13 151
  5. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 12 902
  6. Reportáž: Ako sa rodí kvalitné slovenské jahňacie mäso 12 365
  7. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 9 643
  8. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 9 565
  9. Gaderská dolina poteší celú rodinu 9 548
  10. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 9 474
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu