Utorok, 22. október, 2019 | Meniny má Sergej

Na ochranu ľudu a štátu *Hrozivé paralely

Kto ochutnal moc, tú neobmedzenú možnosť ponižovať druhých, stráca automaticky vládu nad vlastnými pocitmi. Tyrania je zvyk, má vlastný organický život a nakoniec sa zvrhne na chorobu. Ten zvyk zabije aj toho najlepšieho človeka a dokáže jeho dušu zdrsniť

na úroveň šelmy. Krv a moc opájajú... Ľudské aj občianske stránky umierajú v tyranovi úplne, znovu nadobudnúť ľudskú dôstonosť, robiť pokánie, polepšiť sa je takmer nemožné.

F. M. Dostojevskij

Stalo sa u nás módou odpisovať z diela britského historika Paula Johnsona a ja (na rozdiel od poniektorého) sa k tomu priznávam bez mučenia (ešte aj ten Dostojevského citát mám od britkého Brita). V Johnsonových Dějinách 20. století je totiž skoncentrovaná faktografia toho, o čom chcem písať a čo mi ako občanovi a historikovi navyše naháňa zimomriavky: o zjavnej paralele nášho možného vývoja s priebehom udalostí v bývalom sovietskom Rusku a v hitlerovskom Nemecku. Smutne známa noc v NR SR odštartovala valec zo Zlatej Idky, aby prevalcoval výsledky parlamentných volieb zmenou pomeru síl i účelovou modifikáciou zákonov a ústavy. Zatiaľ sa valcuje pri zachovávaní základných pravidiel demokracie, nie už však jej ducha. Pravdaže - v mene ľudu a konečne svetlých zajtrajškov, čiže presne tak ako v Rusku po roku 1917 a v Nemecku po roku 1933. Kto neverí, nech si urobí malú rekapituláciu faktov.

POSLANCOV STRÁŽ POSLALA DOMOV

Lenin zatiaľ ešte z úkrytu razí heslo Všetku moc sovietom! Napriek tomu, že na júlovom všeruskom zjazde sovietov bolo z 882 delegátov iba 105 boľševikov (285 eserov, 248 menševikov). Napriek tomu 8. novembra 1917 na II. všeruskom zjazde sovietov, kde bol zvolený ústredný výkonný výbor a nová revolučná vláda (Rada ľudových komisárov), sa na čelo obidvoch inštancií postavil ešte stále menšinový Lenin. Dňa 26. novembra 1917 boli voľby do Ústavodarného zhromaždenia, v ktorých zo 707 mandátov získali boľševici 175. Na 19. januára 1918 bolo naplánované prvé zasadanie Ústavodarného zhromaždenia a Lenin medzitým nezaháľal. Navonok sa rešpektovala ústava a zákonnosť, ale v zákulisí sa pripravovali štruktúry skutočnej moci: ovládnuť tlač a spoje, políciu a vojsko, eliminovať justíciu inštitúciou nezákonných "revolučných tribunálov". (Na Fond národného majetku Lenin nesiahol z jednoduchého dôvodu - vtedy ešte neexistoval.)

Výsledok? Dňa 9. novembra (dva dni po prevzatí moci!) vyšiel dekrét o tlači, ktorý skoncoval s jej slobodou. V rámci "dočasných mimoriadnych opatrení" všetky noviny, ktoré vyzývali "na otvorený odpor alebo neposlušnosť voči vláde robotníkov a roľníkov", prípadne šírili údajnú protištátnu agitáciu, mali byť zakázané a ich redaktori postavení pred súd. Hneď na druhý deň bolo zakázaných 10 petrohradských novín a o týždeň nasledovala ďalšia desiatka. Tlačový monopol prevzala boľševická Pravda a vládne Izvestija.

Pred prvým zasadaním parlamentu Lenin - prirodzene, v mene ľudu, chronického zaklínadla všetkých tyranov - napísal: "Máme zvolať Ústavodarné zhromaždenie podľa pôvodnej koncepcie. Tak to teda nie! Bolo namierené proti ľudu a my sme urobili povstanie, aby sme zabezpečili, že proti ľudu zneužité nebude." Potom ešte vyhlásil, že ak parlament (kde mali boľševici 25-percentné zastúpenie) nevysloví súhlas so sovietskou mocou (kde šéfoval Lenin a jeho ľudia), bude riskovať rozpustenie parlamentu "revolučnou cestou". Preto si menšinoví boľševici pripravili na prvé zasadanie parlamentu perfektný plán. Lenin dal najprv zatknúť predákov eserov (tí mali 410 mandátov, čiže 58 %) pre údajné "sprisahanie". Budovu strážila najextrémnejšia ozbrojená skupina - námorníci baltskej flotily. Deň pred zasadnutím upozornili Izvestija poslancov, že "všetka moc v ruskej republike náleží sovietom a ak sa pokúsia uchvátiť tú či onú štátnu funkciu, budú považovaní za kontrarevolucionárov a rozdrvení všetkými prostriedkami sovietskej moci vrátane použitia ozbrojených síl." Napriek tomu, že si vedenie parlamentného zasadania uzurpoval boľševik Sverdlov (surovo odsotil najstaršieho poslanca, ktorý mal podľa tradície predsedať zasadaniu), diskusia bola búrlivá a zdĺhavá. Hlasovanie prišlo až po polnoci a pre boľševikov dopadlo zle - získali 138 hlasov proti 237. Boľševici opustili zasadanie a na Leninov pokyn ráno o 6. hodine námorník zo stráže predniesol okrídlenú vetu, že sa poslanci majú rozísť, pretože "stráž je unavená"... (Možno viac, ako bol v slovenskú parlamentnú noc unavený jeden novopečený podpredseda NR SR). Rokovanie Ústavodarného zhromaždenia sa odročilo o 12 hodín, ale k zasadaniu už nedošlo. Stráž jednoducho poslala poslancov domov a parlamentarizmus prestal v Sovietskom Rusku a potom zväze existovať. V krajine, "gde tak vóľna dyšet čelavek," bola parlamentná demokracia zbytočná práve tak ako opozícia, na ktorej margo Lenin vyhlásil: "Preč s opozíciou, súdruhovia! Prišiel čas, aby sme s ňou skoncovali, aby sme ju poslali na odpočinok. Opozície už bolo dosť. Treba urobiť prietrž zbytočným diskusiám a debatám..." (- už nikdy žiaden svár...).

"PROTI ZRADE NEMECKÉHO NÁRODA"

Ak sa napríklad nacionalistom zdá, že takto mohli postupovať iba internacionalistické obludy, ktoré ako zaklínadlo používali robotnícko-roľnícke záujmy, pozrime sa na paralelu č. 2 ako si počínali nemeckí nacisti, ktorých zaklínadlom bol pre zmenu národ.

Presne 6 rokov po Leninovej uzurpácii moci - 8. novembra 1923 - sa o podobný kúsok pokúsil Adolf Hitler v Mníchove. Dokonca bol na okamih vyhlásený za ríšskeho kancelára, lenže puč "pivného rečníka" na druhý deň skrachoval. (Druhý návrat k moci o desať rokov bol triumfálny, tretí sa našťastie nekonal - Hitler odišiel nielen z politiky, ale aj z vlastného života...) Po neúspešnom mníchovskom puči a po dočasnom neúspechu nacistov vo voľbách 1928 však ekonomicko-politické zložitosti Hitlerovi prihrali šancu. O dva roky získala Adolfova NDSAP 107 mandátov a v parlamentných voľbách 1932 vyhrala (získala 37,2 % a s komunistickou stranou Nemecka dosiahla v parlamente nadpolovičnú väčšinu). V opakovaných novembrových voľbách trochu stratila (33 % hlasov), ale stále to stačilo na vymenovanie Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára. Táto funkcia mu dovoľovala článkom 48 modifikovať ústavu, čo Hitler aj využil. Ďalšie parlamentné voľby sa konali 5. marca 1934, v ktorých NDSAP získala 44 % hlasov. A táto podpolovičná menšina mohla zlikvidovať konkurenciu. Dňa 14. marca (presne o 6 rokov vznikne z Hitlerovej vôle Slovenská republika) zakázal Hitler komunistickú stranu Nemecka - nie pre údajný volebný podvod á la DÚ, ale pre údajné podpaľačstvo, čím sa zbavil najsilnejšieho parlamentného konkurenta. Ako je známe, 27. februára došlo k úmyselnému (?) požiaru ríšskeho snemu, z ktorého boli obvinení komunisti, a ešte v ten deň vydal Hitler dekrét "Na ochranu ľudu a štátu", doplnený (zicher je zicher!) výnosom "Proti zrade nemeckého národa a vlastizradným machináciám."

(Prečo Hitler rovno nevydal zákon na ochranu republiky?) Tieto dve nariadenia vytvorili základ nacistickej vlády, umožňujúci ignorovať súdnictvo. Stojí za to zacitovať najdôležitejší odsek: "Články 114-18, 123-4, a 153 Ústavy Veľkonemeckej ríše sa dočasne rušia. V tejto súvislosti sa teda nad zákonné ustanovenia povoľuje obmedzovanie osobnej slobody, obmedzovanie práva slobodne vyjadrovať mienku vrátane slobody tlače, spolčovania a zhromažďovania, ďalej cenzúra listov, telegramov a telefonických hovorov, domové prehliadky, ako aj konfiškácie a reštrikcie majetku."

Po tomto kroku už nebolo problémom vydávať ďalšie protidemokratické zákony a nariadenia, ktoré zachovávali zdanie legality (pozri Johnson, citované dielo, str. 283). Zničiť totálne nemeckú demokraciu trvalo Hitlerovi necelých päť mesiacov, približne toľko ako Leninovi.

MRAZIVÉ PARALELY

Podobnosť Lenina s Hitlerom nie je náhodná, pretože - opäť podľa Johnsona - leninizmus je presne taká heréza ako fašizmus. Lenin veril na determinizmus historický (trieda ako revolučný princíp), Hitler na biologický (rasa ako revolučný princíp). Obidvaja boli posadnutí politikou - "cítili sa doma iba vo svete, kde hlavným zmyslom a cieľom existencie bolo usilovať sa o moc pomocou sprisahaní, agitácie a násilia..." Obidvaja boli "sociálnymi inžiniermi", manipulujúcimi s masami podľa predstavy, "že s ľudskými bytosťami možno zaobchádzať tak, ako sa na lopatu naberá betón." Obidvaja boli výborní rečníci, bez ohľadu na to, že Lenin račloval. Obidvaja mali schopnosť pracovať až na doraz. Neústupnosť obidvoch zahnala najschopnejších spolupracovníkov do opozičného tábora. Obidvom to neprekážalo, pretože nepotrebovali ľudí ani múdrych, ani slušných, iba poslušných. Obidvaja totiž obnovili primitívne a surové metódy vlády, ktoré v kultivovanejšom svete boli na ústupe. Na obidvoch bol spáchaný neúspešný atentát, iba koncovku mali rôznu. Jeden sa skončil dočasne v mauzóleu, druhý definitívne samovraždou.

Podobnosť Vladimíra Mečiara s obidvoma diktátormi takisto nie je náhodná. Prirodzene, netvrdím, že by sa V. M. chcel stať masovým vrhom a naozaj si neprajem, aby ho stihol čo aj nevydarený atentát. Je však v ňom zakódovaný ten istý osobnostný vzorec túžby po moci. Vzorec, do ktorého nie sú dosadené také hodnoty ako tolerancia, demokratickosť, veľkorysosť, kritická sebareflexia a skutočná služba celku, lež ich protipóly: neznášanlivosť, autokracia, pomstychtivosť a služba sebe. Vďaka svojmu charizmatizmu a výbornej rétorike dokáže presvedčiť časť národa, že nechce vládnuť sám, lebo si konečne vládneme sami.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  3. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  5. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  6. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  7. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  8. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  9. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  10. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  3. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  4. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  5. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  6. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  7. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  8. Levanduľa pre zamestnancov
  9. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  10. Kvalitné Vianočné osvetlenie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 241
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 16 753
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 15 509
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 10 881
  5. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 8 967
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 8 804
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 6 589
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 6 096
  9. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy 5 640
  10. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 5 576

Neprehliadnite tiež

Na Lindtnerov vzťah s Kočnerom sa pozrie aj Súdna rada

Debata o sudcovskej etike je podvyživená, upozorňuje Pavol Žilinčík.

Dávid Lindtner.
Dobré ráno

Dobré ráno: Predĺžené moratórium je farizejský návrh

S predĺženým moratóriom prišla trojica koaličných poslancov

Podcast Dobré Ráno
Marian Kočner na súde v kauze falšovania zmeniek TV Markíza a kancelársky dvojvežiek a kongresové centrum Technopol v Bratislave.
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto to chcú zaľudia

Užijeme si menej zahovárania, viac diskusie o programových rozdieloch.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.