týždeň, keď česká strana odmietla vydať sedem detí, dokiaľ na tento akt nedajú súhlas ich matky. Mnoho Slovákov sa pri čítaní tejto správy úprimne rozčúlilo.
Nemôžem si pomôcť, ale začínam mať pocit, že o deti tu občas ide až v poslednom rade. V českých detských domovoch a dojčenských ústavoch žije 1160 detí s predpokladaným slovenským štátnym občianstvom. Naše občianstvo si nevybrali a pochybujem, že by ich matky boli uvedomelé Slovenky. A podľa otca? Sú to skôr deti nemecké, turecké, srbské... Napriek tomu sa tu zdôrazňuje práve národný či štátny princíp. Asi by pritom malo ísť najmä o to, aby sa pre tzv. právne voľné deti našli vhodné rodiny - na Slovensku, ale prečo nie aj v Čechách, prípadne v zahraničí? A pri riešení situácie detí, ktoré nie sú právne voľné (pretože matka pošle raz za šesť mesiacov dieťaťu pohľadnicu), by malo byť prvoradým kritérium kvalita náhradnej starostlivosti. Budem sa asi rúhať hrozným spôsobom, keď poviem, že niektorým deťom by možno bolo lepšie ostať v dobre fungujúcom českom detskom domove, ako prenášať ich do narýchlo vytvoreného domova na Slovensku či do izby, kde sa k desiatim posteliam priloží jedenásta.
A nezabudnime na fakt, že mnoho týchto detí je rómskych. Pochybujem, že sa na Slovensku nájde dosť rodín, ktoré majú záujem osvojiť si rómske dieťa. O tieto deti je pritom záujem v Nemecku, vo Švédsku... Ale to by sa nám mohli odnárodniť. A tak hurá po ne do českých domovov!
