Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden ľud. Chvíľu mu síce trvalo, kým si zvykol na toto označenie, lebo najprv ho prezývali robotnícka trieda na čele s komunistickou stranou, potom zasa národ na čele s Maticou, ale po úspechu jedného ľudového politika sa rehabilitoval aj tento názov. Stal sa z neho ľud, ktorý mal rozhodnúť o všeličom, predovšetkým o tom, o čom tento robotnícky vodca nevedel argumentmi presvedčiť svojich protivníkov.
"Ľud" je kategória vyvolávajúca predstavu masového, takmer všeobjímajúceho spoločenstva, dodávajúca navyše svojmu obhajcovi zdanie masovej, takmer všeobjímajúcej podpory. Pozrime sa však bližšie na to, čo tento "ľud" znamená v slovenských číslach.
V predčasných parlamentných voľbách volilo stranu Jána Ľuptáka 211 321 občanov. V prepočte na počet voličov to znamená 7,34 percenta, čo zo všeobjímajúceho hľadiska nie je nič extra. V prepočte na počet "ľudu", t.j. 3 876 555 občanov s rozhodovacími kompetenciami, ergo osôb zapísaných do zoznamov voličov, je to 5,45 percenta, čo sa môže niekomu aj zdať ako nie veľmi reprezentatívny podiel.
Na referende o otázke, či súhlasíte s tým, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii, sa zúčastnilo 755 181 občanov, a keďže s otázkou súhlasilo 724 448 občanov, v prepočte na počet občanov je to 18,68 percenta "ľudu". Číslo nie práve najmenšie, ku všeobjímajúcemu rozmeru má však stále dosť ďaleko (a to ešte ho nechcem deliť štyrmi, pretože za vyhlásenie referenda v NR SR hlasovali HZDS, SNS, SDĽ a Ján Ľupták - bolo by to približne 4,67 percenta).
V komunálnych voľbách bolo zapísaných 3 859 180 osôb, pričom bolo zvolených 35 139 poslancov do obecných a mestských zastupiteľstiev, v 2809 obciach bol zvolený starosta, resp. primátor. Za Združenie robotníkov Slovenska bolo zvolených 25 starostov ( t.j. 0,89 percenta) a 501 poslancov obecných zastupiteľstiev (t.j. 1,43 percenta).
Len teraz neviem - je malý ten "ľud" alebo čísla alebo niečo iné?
