BRATISLAVA (SME - ru) - Zajtra sa vo väčšine našich miest začína vo veľkom predaj živých kaprov. Keďže Slovensko nie je v ich chove sebestačné, až 80 percent potrebného množstva musíme dovážať. Kapríky, ktoré odchovajú naše rybochovné zariadenia, sa totiž prednostne používajú na zarybňovanie slovenských vodných revírov.
Zatiaľ čo koncom 80. rokov sa u nás predalo zhruba 3600 ton kaprov ročne, teraz len asi polovica.
Minulý týždeň prebehla tlačou informácia o iniciatíve ochranárov, ktorí sa rozhodli demonštrovať svoj protest v súvislosti s vianočným predajom kaprov tak, že kúpené ryby vypustia do riek. Do redakcie nám v spojitosti s touto správou zatelefonoval zo Žiliny MVDr. Juraj Příhoda, CSc., veterinár s licenciou a dlhoročnou praxou, majiteľ autorizovaného laboratória pre choroby rýb. "Takýto postup s kaprami vôbec nesplní zamýšľaný zámer," povedal MVDr. Příhoda. "Keď totiž voda v nádržiach klesne pod 12 stupňov, kapor prestane žrať, a keď klesne teplota ešte nižšie, ryby zaľahnú do najhlbších miest v rybníku a upadnú do letargického spánku, nepohybujú sa. Za týmto účelom - aby prežili zimu - si už od konca leta vytvárajú rezervné látky. Na rozdiel od týchto normálnych podmienok sú kapry určené na vianočný trh stále v pohybe, zasádkujú sa do menších nádrží veľmi nahusto - na dva m3 je to aj 100 kg - sú stresované a odčerpávajú si rezervné látky. Ak by sa tieto ryby vysadili do voľnej prírody, i keď do optimálnych podmienok, nedokážu sa už prispôsobiť a zaľahnúť. Zaplesnievajú a pomaly hynú. Navyše pri vianočných kaproch nevedno vždy presne, odkiaľ pochádzajú. Mohlo by sa stať, že zavlečú do našich tokov nejakú chorobu. Podotýkam však, že v našich podmienkach neexistuje rybia choroba prenosná na človeka."
