Štvrtok, 17. október, 2019 | Meniny má Hedviga

STARONOVÝ MUŽ NA KOŠICKEJ RADNICI *Rudolf Schuster dal prednosť Košiciam pred Bonnom

ING. RUDOLF SCHUSTER, CSc.

Narodený v roku 1934 v Košiciach v rodine lesného robotníka. Vyrástol so šiestimi súrodencami v Medzeve. Do Košíc sa vrátil ako študent priemyslovky. Po štúdiu na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave sa stal špecialistom na vodné stavby. Začal ako vedecký pracovník v SAV v Bratislave, ale kvôli bytovým problémom sa vrátil do Košíc. Dvanásť rokov pracoval vo VSŽ. Odtiaľ ho uvoľnili pre prácu na Národnom výbore mesta Košíc, kde pracoval vo funkcii podpredsedu, námestníka primátora a v apríli 1983 sa stal primátorom Košíc. Odtiaľ ho povýšili za predsedu východoslovenského Krajského národného výboru (v tom čase i člen ÚV KSS), kde pracoval až do novembra 1989. Pätnásť rokov bol poslancom - od decembra1989 do júna 1990 predsedom Slovenskej národnej rady. Od augusta 1990 veľvyslancom ČSFR v Kanade. Po odvolaní z tohto postu v máji 1992 sa stiahol z veľkej politiky, venoval sa literárnej tvorbe a príprave na diplomatický post v Nemecku. V novembri 1994 zvolený s desaťtisícovým náskokom za primátora Košíc.

Ženatý, otec dvoch detí.

Ovláda ruštinu, nemčinu, maďarčinu a angličtinu.

Písal rozhlasové pásma a hry (Prvý deň podpredsedu, Referent, Vynález, Havária...), televízne inscenácie (Prvý deň, Umývanie hláv). Písal i detektívne hry (Nežiaduci dôkaz, Punktičkár, Čierny notes) i spomienkové knihy (Necestami Brazílie, Bol som pri tom) a monografie (Rodné putá).

R udolf Schuster čímsi naozaj pripomína dietlovského hrdinu. Je to človek, ktorý sa mimoriadne hodil medzi hrdinov dietlovskej doby. Dokázal buchnúť päsťou, zvýšiť hlas na straníckych bossov a vydupať i relatívne nemožné. Až na to, že keby Jaroslav Dietl urobil zo svojho televízneho hrdinu aj spisovateľa, bolo by toho na diváka už priveľa. Hodí sa však tento človek i do dnešnej doby?

Má v sebe čosi ľuptákovsky úprimné a prosté, je v ňom i kus Moravčíkovej diplomatickosti, Čičovej uhladenosti, ale aj Mečiarova schopnosť presvedčiť ľudí, že všetko, čo robí, robí pre ich dobro.

Náš rozhovor vznikal v neútulnej primátorskej kancelárii, navyše v upršané ráno, keď sa človeku ani náhodou nechce zverovať sa so svojimi názormi, pocitmi či skúsenosťami. A k tomu neznámemu novinárovi nie z veľmi priateľsky naklonených novín. Preto sme začínali zdanlivo odťažitou témou - Johanesom Bocatiom. Táto téma napokon zvíťazila nad nevľúdnosťou priestoru, nevďačnosťou času i nedôverčivosťou dvoch cudzích ľudí.

# Ešte v čase, keď ste boli po prvý raz primátorom Košíc, našli ste si vraj svoj vzor v 17. storočí.

"Je pravdou, že som ako vtedajší podpredseda MNV, kam som nastúpil z VSŽ v roku 1974, chodil do archívu, pretože som chcel vedieť, kto tu v minulosti vládol, kto bol významnou osobnosťou Košíc, a keď som sa stal primátorom Košíc, v štúdiu dejín mesta som pokračoval. Našiel som si tak svoj vzor - Johanesa Bocatia, ktorý bol richtárom Košíc v rokoch 1603-1604. Zhodou okolností sa jeho životné peripetie veľmi podobali mojim. Hovorí sa, že história sa opakuje..."

# Povedzte o ňom niečo viac...

"Bol pôvodne riaditeľom škôl v Prešove, potom prišiel do Košíc a stal sa richtárom. V známom košickom spore za panovania Rudolfa II. prišlo rozhodnutie o násilnom odobratí Dómu sv. Alžbety evanjelikom a jeho odovzdaní katolíkom. Vo vtedajšej mestskej rade bola však väčšina evanjelikov. Bocatius, sám veľmi presvedčený evanjelik, sa postavil na odpor. Väznili ho na Pražskom hrade v Bielej veži. Svojej viery sa nevzdal, aj keď mu hrozila smrť. Z väzenia sa mu podarilo utiecť. Napísal som o ňom aj dvojdielnu rozhlasovú hru, ktorá bola uvedená práve v deň, keď som bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Kanade. Jeden novinár mi vtedy napísal, že lepšie som nemohol odpovedať svojim neprajníkom ako cez Johanesa Bocatia, pretože v jeho osude je veľa analogických vecí s mojím životom."

# V čom vám Bocatiov príbeh pripomína váš vlastný?

"Na jednej strane Rudolf II. ocenil Bocatia najvyšším ocenením ako spisovateľa - poetu, na druhej strane sa Bocatius práve Rudolfovi II. postavil na odpor. Ja som tiež bol nositeľom nejakých vyznamenaní a napokon som sa proti tým, čo mi ich dávali, vzoprel. A podobnosť je aj v tej Prahe. Bocatiovi v Prahe nikdy neuverili. Ja som bol tiež z Kanady odvolaný pod vplyvom Prahy, aj keď si myslím, že to boli len určité skupiny ľudí, ktoré chceli presadiť v parlamente moje odvolanie. Chápal som ten útok na seba ako politickú záležitosť, blížili sa voľby, niektorým stranám záležalo na tom, aby ma niekam zaradili. Neľutujem, len porovnávam svoj osud s Bocatiom, ktorý sa z pražského väzenia vrátil do Košíc, ale už tu nenašiel úctu, uznanie..."

# Ale to sa vám nestalo, práve naopak.

"Možno v tomto sa naše osudy s Bocatiom nebudú zhodovať, ale zatiaľ všetko sedelo. Keď sa Bocatius vrátil, robil pomocného učiteľa, a už mu nikto neveril. Rozšírili o ňom, že predsa len zradil a prestúpil na inú vieru. Aj o mne rozšírili, že som zradil."

# Akú zradu vám vyčítajú?

"Napríklad to, že som vystúpil z komunistickej strany. Podľa mňa to zrada nebola."

# Vyhrali ste predsa voľby, dostalo sa vám satisfakcie, niet dôvodu sťažovať sa na neprajnosť sveta.

"Znovu musím spomenúť Bocatia. Je to pre mňa naozaj žiarivý príklad. On keď sa vrátil a začali naňho chodiť anonymy, nakoniec sa vzdal aj miesta učiteľa. Skončil ako knihovník Gabriela Bethlena. Zomrel kdesi na Morave. Keď som sa vrátil z Kanady, zistil som, že všetko, čo o mne - ako veľvyslancovi - popísali moji neprajníci v Kanade, sa rozšírilo aj v Košiciach. V tzv. modrom Večerníku tie články preberali a neskúmali, kto ich píše, do akej miery sú pravdivé, osočujúce. Samozrejme, bolo to účelové. Všetko som to zachytil vo svojich pamätiach. Vidíte, aj Bocatius napísal pamäti... Tie anonymy, osočovanie, písanie nepravdy, to sme prežili obaja."

# S tým musí počítať asi každý, kto vstupuje do politiky. Ale vy zatiaľ nie ste odvrhnutý ani zabudnutý. Funkcia primátora predsa nie je bezvýznamná...

"Málokto vie, že som sa pripravoval na post zástupcu veľvyslanca v Nemecku. Všetko záležalo už len na tom, či bude za veľvyslanca menovaný človek, s ktorým budem vedieť pracovať, ktorý ma bude rešpektovať. Všetko dobre dopadlo, aj nemecká strana prejavila o mňa záujem, mám tam ešte kontakty, zázemie. Skoro rok trvalo, kým sa všetko vyriešilo - už sa mi na veľvyslanectve aj smiali, že sa pripravujem asi najdlhšie zo všetkých diplomatov. A vyriešilo sa to tesne pred komunálnymi voľbami. Konečne som mal cestovať do Nemecka... Miesto toho som povedal: Ďakujem, nejdem."

# Dali ste prednosť Košiciam pred Bonnom?

"Málokto to asi vie pochopiť. Priznávam, musel som so sebou bojovať, ale chodili za mnou Košičania, celé skupiny, aj ľudia z VSŽ, a keď sa tie návštevy množili, pribúdali rozhovory, premyslel som si to a moje košické srdce ma pritiahlo späť. Niektorí tvrdia, že som sa takto rozhodol kvôli peniazom. Ale v diplomacii sa predsa peniaze zarábajú ľahšie. A mal som aj lepšie ponuky. Ešte pred voľbami ma niektoré strany - nechcem menovať, bolo ich viac - lanárili, aby som sa vrátil do veľkej politiky. Keby som sa nechal presvedčiť, mohol som byť dnes na významnom poste - a nie v Košiciach, ale v Bratislave. Ale pri každej ponuke bolo podmienkou obliecť si stranícke tričko, a to už nie som ochotný."

# Ako to vlastne bolo s vaším vystúpením z komunistickej strany?

"Ja som jasne povedal, prečo som vystúpil. Pán Weiss si na to musí pamätať. Bolo to v marci 1990. Dal som im týždeň na rozmyslenie. Mojou podmienkou bolo, aby sme sa oddelili od konzervatívnych komunistov a vytvorili novú stranu. Po týždni mi pán Weiss povedal, že ostatní s návrhom nesúhlasia, že by sme stratili veľa členov."

# Aká bola vaša predstava o novej strane?

"Mala to byť ľavicovo orientovaná strana, ale na novom princípe, ktorá by sa dištancovala od toho všetkého zlého, čo sa v minulosti urobilo. Oddelila by sa aj od tých ľudí, čo boli za to zodpovední. Ale najmä jej princípy by boli úplne iné. Neskôr takáto strana aj vznikla, ale to som ja už vystúpil."

# Ak by sa bolo podarilo založiť modernú ľavicovú stranu už v marci 1990, boli by ste vtedy ochotný angažovať sa v nej, byť prípadne jedným z jej lídrov? "Áno, bol by som v tej strane zostal. Ale v tom čase bol na mňa vyvíjaný aj tlak, aby som ako predseda parlamentu zostal nestranícky, hoci všetci hlásali, že som sa správal nadstranícky. Vtedy to tvrdili aj moji neprajníci. A tak som si tento postoj zachoval, nevstúpil už do žiadnej strany a nemiešal sa do veľkej politiky. Tam dnes nezávislý kandidát nemá šancu. Teoreticky je to síce možné, ale prakticky nie."

# Neobávali ste sa, že pre voličov zostanete tzv. starou štruktúrou, keďže ste na primátorskej stoličke sedeli v Košiciach aj v rokoch totality?

"Povedal som si: skúsim to. Ešte raz sa Košičanom ponúknem. Keď ma prijmú, pokúsim sa dokončiť to, čo som rozrobil, prípadne niečo viac. "

# Boli ste už všeličím: primátorom, predsedom KNV, členom ÚV KSS...

"...vy viete veľmi dobre, že členstvo v ÚV KSS bolo dané funkciou predsedu KNV. To bolo automatické, tak to vtedy fungovalo."

# Moja otázka nesmerovala na vaše členstvo v ÚV KSS, konštatujem len, že ste už vo svojej politickej kariére zastávali najrozličnejšie funkcie. Napriek tomu ste si zachovali dôveryhodnosť, čo potvrdili komunálne voľby. Je to svojím spôsobom zvláštny úkaz, keďže vaše posty boli vždy významné a presahovali z obdobia totality do obdobia demokratického štátu. Aká je vaša hranica medzi rozumným kompromisom a kolaboráciou? Boli ste v situácii, keď ste si povedali: Ak toto urobím, prekročím hranicu.

"Bol som v takej situácii niekoľkokrát. V živote som dostal niekoľkokrát ultimáta. (Preto som aj svoje pamäti nazval Ultimátum.) Napríklad, keď ma chceli odvolať z funkcie predsedu parlamentu. Vtedy som so sebou veľmi bojoval a zvíťazilo vo mne rozhodnutie, že ak sa vzdám, zaradím sa k tým, medzi ktorých nepatrím."

# Spomeňte si na konkrétnu situáciu aj spred roka 1989. Kedy už nešlo urobiť kompromis?

"Napríklad, keď sa rozhodovalo o pitnej vode. Dostal som upozornenie od straníckych orgánov, že vystupujem veľmi vehementne proti predsedovi vlády, proti ministrovi lesného a vodného hospodárstva, že treba nájsť inú cestu, že treba prísť s prosíkom, inak nič nedosiahnem. Colotka mi potom medzi štyrmi očami povedal, že som mu sympatický, že som veľa urobil, ale že ma už nemôže ďalej chrániť. Nemôžem vraj začať stavbu bez plánu, bez peňazí, bez kapacít. Že mi to neodporúča, lebo môžem skončiť v base. Vtedy som nemohol ustúpiť. Košiciam hrozila epidémia. Alebo záležitosť s magnezitkou: Ako predseda KNV som presadil prijatie uznesenia, že ak do konca roka 1990 nebudú v norme prípustnej koncentrácie, odstavíme im dve pece. Samozrejme, dostal som výhražné listy od ministra, predsedu vlády a ja som tie listy zverejnil. Dvakrát ma v pozitívnom zmysle citovala Slobodná Európa, že som prezradil tajné údaje o škodlivosti magnezitky. Samozrejme, bol som za to na raporte. Schyľovalo sa už k novembru 1989, ale aj tak mi podpredseda vlády poriadne vynadal. "

# Asi práve tieto záležitosti vám pomohli vyhrať teraz komunálne voľby. Ľudia si to zrejme zapamätali. Najmä magnezitku.

"Asi áno, pretože som žiadnu veľkú kampaň nerobil, bol som sám zvedavý, či si to ľudia pamätajú alebo či dajú prednosť politickým zoskupeniam."

# Spomenuli ste, že ste napísali svoje pamäti. Kedy sa ich chystáte vydať?

"Priznám sa, že už by boli vydané, keby neboli prišli voľby. Už dvakrát som ich zastavil, vždy pred voľbami."

# Tomu celkom dobre nerozumiem...

"Keby boli vyšli pred voľbami, určite by sa to zneužilo v predvolebnej kampani. Je tam toľko vecí, ktoré každý môže zneužiť podľa toho, ako sa mu hodí. Ak by som chcel byť dnes populárny, tak by som musel niektoré veci napísať inak. A to neurobím, aj keď ma budú kritizovať."

# Čo by ste museli napísať inak?

"Napríklad Havel je v mojich pamätiach hodnotený v pozitívnom zmysle. Keď som s ním spolupracoval ja, boli tam takéto prvky a ani dnes ho nemôžem hodnotiť inak. Skresľoval by som dejiny. To nechcem."

# Nie sú tie pamäti predčasné? Nesporne vás čaká zaujímavá kapitola života - v primátorskom kresle Košíc...

"Viem, na čo narážate. Vlastne sa to už začalo. Už na prvom zasadaní mestského zastupiteľstva to zaiskrilo, keď som si chcel presadiť svojho zástupcu. Poslanci hneď chceli meniť štatút, len aby som ja nemohol dať svoj návrh. Nakoniec sme sa predsa len dohodli. Nemusia ma za každú cenu podporovať, ale aspoň nebrzdiť, keď sa niečo robí. Aby to nedopadlo tak, že všetko, čo ja vymyslím, bude zlé a schválne mu to nedovolíme urobiť, aby sa neukázalo, že je dobrý. To by bolo na škodu veci. Ja som v tej nevýhode, že ma podporovali niektoré strany ako nezávislého kandidáta. Neviem, či to bolo na môj prospech alebo na škodu. Sú na to rôzne názory."

# Nešlo odmietnuť podporu HZDS A SNS? V Košiciach ste natoľko známou a populárnou osobnosťou, že by ste možno ani takúto podporu nepotrebovali...

"Mohol som odmietnuť, že nechcem nikoho. Ale to mi pripadalo tak troška velikášske, že sa cítim až taký istý... Preto som prijal každého, kto ma podporil - ale bez záväzkov. A toto málokto vie pochopiť, že ja záväzky nemám, že som od nikoho nič neprijal v predvolebnej kampani za to, aby som musel niečo vykonať. Ale to sa ľudia a aj poslanci presvedčia až teraz, že sa toho budem aj držať."

# Pre Literárny týždenník ste ešte ako predseda SNR boli povedali, že sa celý život pohybujete na hrane. Nie je toto až príliš ostrá hrana?

"Áno, zas som vstúpil do niečoho riskantného - najmä, keď sa po voľbách ukázalo, aké je v Košiciach rozloženie politických síl. Zas som v prostredí, ktoré ma celkom neprijalo. Tentoraz je to mestské zastupiteľstvo. Stále ma podozrievajú, že som podporovaný HZDS. Musia mi dať čas, aby som ich presvedčil, že som v prvom rade Košičanom a že moje snahy budú vždy smerovať v prospech Košíc a nedám sa ovplyvniť žiadnou stranou. Bez ohľadu, či je silná alebo slabá. Uznávam, že koalícia DU, DS a KDH má v mestskom zastupiteľstve tri pätiny hlasov, ale ak budú proti mestu, ja to musím tomuto mestu a jeho občanom povedať. Ja som pripravený v takomto prípade, keby mi poslanecký zbor robil takéto prekážky, ísť s vecou na verejnosť. Aby ľudia vedeli, s čím prichádzam, čo robím, či je to správne alebo nie. A bude na nich, aby to posúdili."

# Akou formou sa chcete obracať na občanov, keď sa dostanete do vážneho sporu s mestským zastupiteľstvom?

"Z každého zasadania urobíme záznam, ktorý bude zverejnený."

# Veríte tomu, že noviny budú mať záujem zverejňovať zdĺhavé a nie vždy zaujímavé záznamy?

"Ja mám záujem, aby to bolo zverejnené."

# Nemôžete však nezávislým novinám prikázať, aby niečo zverejňovali?

"To už nechám každému na zváženie. Ale občania budú mať možnosť prísť si na magistrát zobrať podrobný záznam, ako to prebehlo. A keď bude kábelová televízia v celom meste, budú priame prenosy zo zasadaní zastupiteľstva, aby ľudia vedeli. Ja som to zaviedol aj v parlamente."

# V poslednom čase sa príliš zdôrazňovala "inakosť" Košíc od zvyšku Slovenska. Dokazovali to napokon aj výsledky volieb. Čím to je?

"Ľudia tu vždy zaujímali iné stanoviská k niektorým problémom. Napríklad pri výstavbe VSŽ. Ja som tu vtedy bol a pamätám si, ako Košičania ťažko prijímali VSŽ. Veľa sa potom zmenilo príchodom nových ľudí do VSŽ z celého Slovenska a aj z Čiech. Do Košíc sa nedá prísť, niečo sľúbiť a rýchlo si získať ich priazeň. Košičania dlho zvažujú, než niekomu vyjadria dôveru. Ani mne spočiatku neverili, keď som nastúpil z VSŽ na magistrát. Stále ma podozrievali, že som človek VSŽ a budem presadzovať len ich záujmy - aj teraz počuť také hlasy. Ale potom, keď Košičanov presvedčíte svojou dlhoročnou prácou, získate si ich, potom vás nezradia. A ja si myslím, že aj pre Slovensko treba Košice získať cez Košice."

# Tomu nerozumiem. Košice sú hádam pre Slovensko stratené?

"Košice sú slovenské, ale mnoho ľudí sem príde a hovorí, že treba robiť pre Slovensko a že košické problémy sú druhoradé. Košičania sa musia presvedčiť, že dostávajú to, čo im patrí. Nie preto, že si to zaslúžili, nie, majú na to právo, lebo sú raz druhým najväčším kultúrno-spoločenským centrom, ekonomickou silou. Poviem úprimne: v minulosti bol zlý vzťah medzi Košicami a Bratislavou. Ja som bol jedným z tých, čo bojoval proti Bratislave. Zaviedli to zlí funkcionári, ktorí sa vždy cítili nad všetkým a vždy sme museli presúvať najkvalitnejšie pracovné sily - povedzme stavbárov - do Bratislavy. Nebola to hanba? Alebo sme si niečo vybavili na Štátnej plánovacej komisii v Prahe a Bratislava nám to zobrala. Napríklad autobusy. Tu bola katastrofálna situácia v doprave, keď som bol primátorom. Vybavili sme si - cez plechy z VSŽ - osemnásť kĺbových autobusov z Maďarska. Nakoniec išli do Bratislavy. Išiel som sa na ne pozrieť. Stáli tam na dvore. Že nemajú vodičov. Nebolo to celkom fér. Bratislavčania by si mali uvedomiť, že my si ctíme a vážime hlavné mesto, ale netreba to presadzovať násilne a vytvárať nad ním násilne gloriolu. My nikdy nechceme byť hlavným mestom, ale čo nám patrí, požadujeme."

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  2. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  3. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  4. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Slováci sú chlebovým národom
  2. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  3. Kedy je správny čas nasťahovať sa do novostavby?
  4. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  5. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  8. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 904
  2. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 676
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 11 170
  4. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 11 035
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 10 243
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 9 708
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 174
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 950
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 7 733
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 7 478