Tento rok je v Anglicku nezvyčajne teplé počasie. V uplynulých dňoch tu padlo niekoľko teplotných rekordov. Meteorológovia tvrdia, že naposledy bolo v decembri takto teplo pred tristo rokmi. Približne rovnako dlhý čas si svoje základné črty zachováva anglický ústavný systém. Podobne ako v prípade počasia však ani v ňom nie sú vylúčené dosť zásadné zmeny. Zámer výrazne zasiahnuť do konštitučného usporiadania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska signalizuje opozičná Labouristická strana. Vzhľadom na to, že v najnovších výskumoch verejnej mienky si ešte upevnila svoje vedúce postavenie a nad v súčasnosti vládnucimi konzervatívcami vedie už o 40 percent, zámery labouristických lídrov nemožno brať na ľahkú váhu a považovať ich za predvolebnú rétoriku, ktorá zostane len v dekoratívnej polohe.
Veľká Británia je podobne ako ďalších päť členov Európskej únie konštitučnou monarchiou. Labouristi dnes (na rozdiel od niektorých radikálnych predstáv v minulosti) nestoja na republikánskych pozíciách. Navrhujú však nanovo definovať úlohu monarchu, ešte viac obmedziť i tak v podstate už len symbolické právomoci panovníka a priblížiť sa k skromnejšiemu, civilnejšiemu, menej pompéznemu a veľkolepému typu monarchie, existujúcemu napríklad vo Švédsku alebo Dánsku. Labouristický tieňový minister vnútra Jack Straw sa vyslovil i za redukovanie počtu členov kráľovskej rodiny, no takéto názory nie sú jednoznačne vnímané ani v rámci samotnej Labouristickej strany.
Pre širokú verejnosť menej atraktívne, no o to dôležitejšie sú ďalšie labouristické predstavy týkajúce sa napríklad hornej komory britského parlamentu. Snemovňa lordov je v európskych pomeroch vskutku unikátny orgán. Jej vyše 1200 členov tvoria dediční, cirkevní alebo kráľovnou menovaní lordi, ktorí síce nemôžu zákon prijatý Dolnou snemovňou parlamentu zablokovať, len pozdržať, ale nevolená druhá komora parlamentu pôsobí v európskej krajine na konci 20. storočia dosť anachronickým dojmom. Obdobnú hornú komoru zloženú z monarchom menovaných členov má už len neveľké Luxemburské veľkovojvodstvo. Labouristi chcú nahradiť Snemovňu lordov volenou hornou komorou parlamentu, pri ktorej vytváraní by sa uplatnil pomerný volebný systém a zdôraznil by sa v nej regionálny aspekt. Nevylučujú pri tom pomerný systém ani pre Dolnú komoru, čo by mohlo totálne zmeniť pomery na britskej politickej scéne.
Väčšinový volebný systém totiž zvýhodňuje dve najsilnejšie strany, naopak, marginalizuje menšie subjekty a umožňuje početne najväčšej menšine voličov vytvoriť v parlamente väčšinu dostatočnú na zostavenie vlády. Aplikovanie pomerného systému by malo pravdepodobne za následok, že v súčasnosti tretia najvplyvnejšia politická sila (čo je pri britskom systéme niečo také ako piate koleso na voze) - Liberálnodemokratická strana - by sa dostala do pozície jazýčka na váhach medzi labouristmi a konzervatívcami a v Británii by sa začala éra koaličných vlád. Pretože sú si však labouristi vedomí výhod, ktoré im súčasný systém prináša, s ich odhodlaniami presadiť zmenu aj v tomto bode to nie je až tak horúce.
Ďalšie labouristické návrhy sa týkajú prevzatia Európskej dohody o ľudských právach do britského právneho systému, čo by ostrovnú monarchiu priblížilo k európskemu kontinentálnemu právu a pripravilo labouristom pôdu na aplikovanie sociálnych princípov integrujúcej sa Európy, ktoré súčasná konzervatívna vláda dosť striktne odmieta. Za pozornosť stoja i návrhy na zriadenie parlamentu pre Škótsko a regionálnych zhromaždení pre Wales a jednotlivé oblasti Anglicka, čo by podľa predstáv labouristov zodpovedalo európskej tendencii posilňovania regionálnych samosprávnych celkov.
Labouristi si môžu byť už dopredu istí podporou liberálnych demokratov. Práve tak si môžu byť istí, že ich zámery sa nestretnú s pochopením u ich konzervatívnych rivalov. Konzervatívci už dnes upozorňujú, že spochybňovanie autority panovníka a Snemovne lordov je spochybňovanie ústavného systému, že za výrokmi o redukcii počtu členov kráľovskej rodiny sa skrývajú snahy o nastolenie republiky, že vytvorenie Škótskeho parlamentu bude prvým krokom k rozpadu Veľkej Británie, že "Európa regiónov" má za cieľ rozdeliť jednotlivé štáty na regióny podriadené priamo bruselskej eurobyrokracii. Tajne však konzervatívci veria, že tentokrát labouristi narazia na múr tradičného konzervativizmu britských voličov a ich razantné návrhy sa obrátia proti nim.
Momentálne sú však labouristi na koni. A hoci zatiaľ nikto nehovorí o republike, v atmosfére poznačenej škandálmi kráľovskej rodiny a vopred neodhadnuteľnými dôsledkami európskej integrácie nie je nič úplne vylúčené. Jedna z miestností londýnskeho Toweru, bývalého sídla anglických kráľov, je lemovaná kreslami vytesanými do drevenej steny. Na každom z nich je meno a erb jedného anglického alebo britského panovníka. Na zatiaľ poslednom je meno a erb súčasnej kráľovnej Alžbety II. V miestnosti sú však voľné už iba dve kráľovské kreslá. A potom?
Autor: ONDREJ DOSTÁL, Londýn
