Nedeľa, 20. október, 2019 | Meniny má Vendelín

Päť rokov PO 5 *Spomienky na revolúciu v Rumunsku

Nežná mala v Československu mesiac.

Už sa zorientovala vo svete, vydýchla si a pridávala požiadavku k požiadavke.

Rokovania, nové vlády, z ústavy zmizli zbytočné články.

Na námestiach už primŕzalo.

A potom, pätnásteho decembra, prišli krvavé správy z Temešváru.

Tu, na západe Rumunska, v meste, ktoré malo najväčší prehľad o tom, čo sa dialo vo svete, s obrazovkami s maďarským, juhoslovanským a slovenským televíznym programom, v meste, kde spolu žilo-nažívalo osem národností, z toho popri Rumunoch najviac Maďarov, vypukla najdrsnejšia z revolúcií, aké roku 1989 pochytili komunistické krajiny Európy.

Poľsko sa už niekoľko rokov predtým vyhlo ozbrojenej konfrontácii.

Berlínsky múr padol potichu a bez násilia.

Maďarsko kopírovalo parlamentnú cestu.

Revolúcia v Československu dostala hneď dva názvy - zamatová a nežná.

Iba v Rumunsku tiekla krv.

S hrôzou sme civeli na obrazovky, na ktorých sa valili tanky a ozývala sa streľba.

V týchto hrozných chvíľach nám na um schádzala myšlienka: koľko chýbalo, aby takýto obrat zobrala aj nežná, zamatová revolúcia, pred mesiacom, sedemnásteho, osemnáteho novembra u nás? Incident na Národní třídě bol v porovnaní s týmto masakrom iba nežným pohladením. Aj keď obuškárni.

Aj dnes si kladiem otázku: prečo moc riešila podobnú situáciu v dvoch krajinách tak rôzne?

Strach? Nepripravenosť? Ohľaduplnosť? Vopred dohodnutý scenár?

Možno sa dozvieme.

Raz.

* *

Už dávnejšie chodili z Rumunska nedobré správy. Na viedenských televíznych staniciach občas odvysielali autentické svedectvá: ľudia, ktorí rozprávali o svojej biede, si skrývali tváre, alebo ich kamery snímali tak, aby im nebolo vidno do obličajov; elektronicky im skresľovali hlas. Ak by ich doma poznali, rumunská tajná polícia by už vedela, čo si s nimi počať: zatknúť, mučiť, umučiť, popraviť.

Svedkovia hovorili o biede, aká nemala obdobu, o chátrajúcich mestách, o dedinách, ktoré buldozéry zrovnávali so zemou, o zimnom vykurovaní, ktoré nesmelo presiahnuť pätnásť stupňov, o elektrickom prúde, ktorý večer o desiatej vypínali, o tom, že televíziu mohli sledovať iba niekoľko hodín cez deň, o obmedzených prídeloch potravín, ktoré stačili iba na podvýživu.

Jarka Benčíková, Slovenka, ktorá aj s manželom býva v Temešvári, mi niekoľko dní po vypuknutí revolúcie, keď som ako reportér prišiel do mesta, ukazovala dávky potravín: osminka masla pre dvoch ľudí na mesiac, hrsť ryže, takisto pre dvoch a takisto na mesiac. A hovorila o tom, ako nemilosrdne vypínajú elektrický prúd; tak nemilosrdne, že v nemocniciach umierajú deti v inkubátoroch, lebo viac niet životodarného tepla.

Neskôr, keď povstalci dobyli prezidentský palác, objavili bohatstvo hodné orientálneho vladára: vodovodné kohútiky zo zlata, desiatky kožuchov, stovky párov dámskych topánok, prepych na každom kroku.

(Aká irónia: kedysi ho z nenávisti chceli rozbiť a podpáliť; dnes do paláca s hrdosťou vodia zahraničných turistov a ukazujú - ľa, aká nádhera!)

Kto boli tí, čo v paláci bývali, ktorých národ kedysi miloval, a potom znenávidel? Čo urobilo z politika, ktorý sa postavil za nezávislosť svojej krajiny na mogučom Sovietskom zväze, a z ženy, ktorá mala len základné vzdelanie, netvorov?

Ľudia v Rumunsku dnes tvrdia, že nebývalo vždy tak, ako v osemdesiatom deviatom. Rumunské hospodárstvo sa držalo celkom dobre, profitoval cestovný ruch, životná úroveň nebola najhoršia. Tvrdia: to všetko po tom, čo bol Nicolae v Číne a v severnej Kórei a videl, ako sa tam majú diktátori...

Miliarda dolárov zo zbedačenej krajiny skončila vo švajčiarskych sejfoch na Ceaušescovom konte...

Pamätáte ešte, ako sme tlieskali, keď v šesťdesiatom ôsmom prišiel Nicolae do Prahy a povedal, že Rumunsko je s nami? Ako potom, po dvadsiatom prvom, vyhlásil mobilizáciu a spolu s Juhosláviou sa hotoval brániť pred druhým útokom sovietskych armád, ktorý bol celkom iste pripravený? Leonid Iľjič chcel šmahom ruky vytiahnuť z ohňa dva, či tri gaštany: okrem československého aj rumunský, a možno aj juhoslovanský...

* *

Pamätám sa, ako vždy, keď mi v Temešvári rozprávali o Securitate, sa rozprávajúci obozretne alebo ustráchane rozhliadli okolo seba, ako stíšili hlas.

Akoby sa v každej chvíli mohli vynoriť od hocikadiaľ. To, čo v decembri rozprávali obyvatelia Temešváru, sa ponášalo na hrôzostrašné rozprávky; strelci, vyzbrojení najmodernejšou technikou, sa vynárali zovšadiaľ: z temných zákutí, z pasáží, z predných aj zadných vchodov domov, z kanálov a stok, z hrobiek na cintorínoch - podaktoré boli vraj aj vykurované; a všade arzenály zbraní.

Boli to desaťtisíce elitných ozbrojencov, vyzbrojených najlepšími zbraňami, odhodlaní na všetko, výborne platení a nadovšetko oddaní Ceaušescovcom. Mnohí z nich vyšli zo sirotíncov a vychovali ich tak, aby svojho veliteľa milovali viac ako seba.

Lekári, ktorí na chirurgických oddeleniach troch temešvárskych nemocníc vyberali z tiel obetí projektily, tvrdili, že pochádzajú zo zbraní, aké rumunská armáda nevlastní.

Napokon, rumunskú armádu, zle vyzbrojenú, zle vycvičenú, používali skôr na poľnohospodárske práce, na brigády, tam, kde v hospodárstve najviac priháralo.

A všade fízli, donášači, špicli.

* *

Všetko vypuklo pred kostolom, kde kázal evanjelický farár - dnes už biskup - Tökeš. Zhromažďoval okolo seba mládež, kázal, vykladal, burcoval, hovoril o slobode - sociálnej, kultúrnej i národnej; pretože László Tökeš bol aj významným predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny a jej záujmov.

Farára skrvavili a odvliekli, ako Nicolae prikázal; na uliciach sa zhromaždil dav; provokatéri rozbíjali obchody.

Prišlo vojsko, milícia, použili obušky, ale nestrieľali.

Revolúcia ako keby už-už zvíťazila...

* *

Lenže vtedy sa v Bukurešti zíde ústredný výbor rumunskej komunistickej strany.

Zápis o stretnutí je presný.

Ceaušescu zúri, že armáda, ktorá zasahovala na uliciach mesta, nebola ozbrojená ostrými nábojmi, že nestrieľala, že nepoužila tanky, že sa dala zahnať, že demonštranti prenikli až do budovy okresného výboru rumunskej komunistickej strany.

O niekoľko dní na túto budovu napíšu: Vrem mortis - Vráťte nám mŕtvych. To je už v Temešvári po streľbe, je po krvavom masakri, po masových hroboch nevedno kde, po tom, čo sa blízkym z ulíc nevracajú blízki, po tom, čo do nemocníc už nevozia nijakých zranených, hoci sa strieľa naďalej - tajomne miznú.

(V reportáži z Temešváru napíšem, že odkaz Vrem mortis na budove okresného výboru KSR je odkaz komunistom. Šéfredaktorka Smeny na nedeľu, neskoršia poslankyňa za SDĽ, túto vetu vyškrtne: uráža ma to, povie, aj ja som komunistka, a tí v Rumunsku ani neboli komunisti, keď boli takí suroví... Kto to teda bol? To všetko päť týždňov po Nežnej.)

Čo si ty za ministra vnútra, vrieska Ceaušescu na Tudora Postelnica.

Čo si ty za ministra obrany, vrieska na Vasila Mileu...

O niekoľko dní dá diktátor Mileu zavraždiť.

Na druhý deň idú do ulíc tanky, začína sa streľba.

Temešvárske nemocnice sú plné ťažko ranených, securisti strieľajú predovšetkým do hlavy a do brucha, iba málokto má poranené ruky či nohy.

Doktor Brinzan z jednej z troch nemocníc povie: niektorí chirurgovia operovali a plakali.

Niekoľko dní po streľbe objavia v Temešvári prvé masové hroby. Na jednom z cintorínov, celkom na kraji mesta, v kaplnke, nájdu zvyšky odevov, čosi ako použitý pitevný stôl, niektoré mŕtvoly z masových hrobov majú rozpárané a pozašívané bruchá. Ožívajú prízraky securistov, vynárajúce sa z hrobiek.

Pravda, skutočnosť, mýty, foklór?

Ktorési západné noviny pol roka po revolúcii napíšu, že to bola účelová dezinformácia, že všetko bolo inak, že falošná bola aj celá revolúcia, aj chýry o securistoch. Ktosi tú mútil vodu...

Ale také chýry bežia aj o nežnej a zamatovej.

A dostrieľaných ľudí som v nemocnici videl na vlastné oči. Zhováral som sa s ľuďmi, čo videli masový hrob.

Čo je pravda, čo je dezinformácia?

* *

Temešvárčania mi vtedy, v decembri 1989, potvrdili: keby sa revolúcia nebola preniesla aj do Bukurešti a do ďalších rumunských miest, vyvraždia nás.

To však už armáda v Temešvári je na strane revolúcie, securisti sú ich spoločný nepriateľ.

Videl som rozstrieľané výklady a steny. Tajní ostreľovači pálili z okien, zo striech, zovšadiaľ. A odvšadiaľ mali zaistené únikové cesty.

Mizli ako tiene.

Medzi zajatcami boli vraj aj takí, čo nevedeli ani slovo po rumunsky, hovorili akousi zvláštnou, neznámou rečou, a vôbec nevyzerali ako Rumuni.

* *

V Bukurešti sa Nicolae pokúsi o zvrat. Zvolá veľké zhromaždenie, na ktorom sa vysloví, že pokusy o destabilizáciu má na svedomí zahraničie a nekalé živly v Rumunsku.

Nedohovorí.

Z masy zaznie: vrah, zradca, tyran, diktátor!

Dav obsadí televíziu.

Známy rumunský herec osloví masy divákov.

Už sa strieľa, už sa vraždí aj v hlavnom meste, aj v Sibiu.

Armáda odmietne poslušnosť, zostáva iba verná Securitate.

Diktátor vie, že je zle.

Kam?

Čína? Severná Kórea? Kuba?

Potajme, vrtuľníkom, ho vyslobodia z paláca, ktorý oblieha dav.

Cesta autom po krajine. Z jedného auta do druhého. Pán krajiny aj s manželkou, spupnou Elenou, je na úteku.

Nakoniec ho chytia. V obrnenom transportéri ho dopravia do kasární neďaleko Bukurešti.

* *

Zo zápisu z procesu s Nicolae a Elenou Ceaušescovcami:

Prokurátor: Kto dal príkaz fanatikom zo Securitate strieľať do bezbranných občanov na Námestí republiky v Bukurešti?

Ceaušescu: Prehovorím len v národnom zhromaždení.

Prokurátor: Národné zhromaždenie je rozpustené.

Ceaušescu: Obviňujem vás z organizovania štátneho prevratu s pomocou cudzích mocností!

Sudca: Najstrašnejší z vašich zločinov je, že ste spútali dušu tejto krajiny!

V mene zákona a ľudu súd jednomyseľne a tajným hlasovaním odsudzuje Nicolae a Elenu Ceaušescovcov na smrť.

Potom sudca vymenuje päť bodov, podľa ktorých boli obvinení uznaní za vinných.

Ceaušescu: Nič z toho neuznávam.

Sudca: Nič sa nedá robiť. To je definitívne rozhodnutie.

Kým sa kameraman stihne pripraviť, odvedú odsúdených na dvor. Až keď stoja pri múre, Elena pochopí, čo sa deje:

- Nicolae, oni nás zabijú!

Zaznie dokopy deväťdesiat výstrelov.

Je po diktátoroch.

* *

Člen Frontu národnej spásy Silviu Brucan neskôr povie, že proces azda nebol vzorom súdnictva, obžaloba však bola dostatočná na to, aby zaznel výrok o treste smrti. kasárne, v ktorých Ceaušescovcov väznili, Securitate poznala, jej členovia sa k nim už blížili. Ak by Nicolae ostal nažive, boj by pokračoval a stál by tisíce ľudských životov.

* *

Jarka Benčíková z Temešváru povie:

- Strach z nás spadol až po tom, čo sme ho uvideli mŕtveho.

* *

Päť rokov po revolúcii sa na Ceaušescovom hrobe objavujú kvety.

Občas sa pri ňom zastaví skupinka postarších ľudí a spomína.

Taxikár, čo ich tam vozí, hovorí, že nádej je v tom, že k hrobu zájdu iba starí ľudia.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  2. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  3. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  4. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  5. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Pripojte sa na nový internet už aj v oblasti Gemera a Novohradu
  2. Na Kysuciach budete môcť surfovať na internete rýchlejšie
  3. Na Orave dobre aj s novým optickým internetom
  4. Aj do Liptovského Mikuláša dorazí nová optická sieť
  5. Najnovšia ponuka optického internetu na Spiši
  6. V oblasti Prešova budete môcť využiť nový optický internet
  7. V okolí Levíc budete mať možnosť využiť nový, rýchly internet
  8. Moderný a spoľahlivý internet aj na Hornom Zemplíne
  9. Surfujte na novej optickej sieti aj na Dolnom Zemplíne
  10. Už aj v Košiciach sa pripojíte do modernej optickej siete
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 16 129
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 15 474
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 14 698
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 9 012
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 8 188
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 883
  7. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 7 818
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 238
  9. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 132
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 155