Pondelok, 18. november, 2019 | Meniny má Eugen

Noc pod vrchom vlkov *Šesťhodinový nervák slovenských prieskumníkov v predhorí rakúskych Álp

"Udalosti dostali odrazu rýchly spád,"

spomína tridsaťtriročný major Milan Pova, veliteľ 13. prieskumného práporu dislokovaného v Bratislave pod identifikačným kódom VÚ 17 34 na okamih, keď sedemnásteho novembra 1994 spozornel. Už štvrtý deň preháňa svojich chlapcov po vymrznutých pláňach Tureckého vrchu, odborno-taktické cvičenie ide ako po masle, a zrazu... Neplánovaný príchod veliteľa útvaru!

"Pán major, budeme vás musieť stiahnuť z cvičenia..."

Prieskumník, rodák z Mostu, ktorý už dávnejšie prijal slovenské štátne občianstvo, očividne znervóznie:"Stalo sa niečo na útvare? Mimoriadka?" Veliteľ pokrúti hlavou a prekvapujúco dodá: "Pôjdete do Rakúska. Na šiesty ročník medzinárodnej súťaže prieskumných družstiev." Vysvitne, že zapracovalo oddelenie medzinárodných vzťahov na ministerstve obrany. Rakúšania poslali pozvánku, zaplatia štartovné 550 šilingov na chlapa, zabezpečia ubytovanie, stravu... Ostatné závisí od nás. Major zrazí päty a rýchlo sa zbalí. Čakajú ho fofry, do začiatku súťaže pri rakúsko - slovinských hraniciach zostáva iba stoštyridsaťštyri hodín. Družstvo narýchlo doplnia ďalšími prieskumníkmi: všetkých, veliteľa čaty poručíka Csabu Kádára, náčelníka výsadkovej a záchrannej služby nadporučíka Vlada Zubra a veliteľa skupiny hĺbkového prieskumu poručíka Patricka Žitníka, stiahnu ešte v ten deň z cvičenia na Tureckom vrchu. Chlapi dávajú akú-takú záruku, že v Rakúsku nepohoria. Z necelej stovky družstiev majú podľa najtriezvejších odhadov šancu skončiť v prvej päťdesiatke. "Bude slušné, chlapci, ak sa medzi profesionálmi z NATO umiestnite do dvadsiateho miesta," nechajú sa počuť vyššie šarže. Major Pova ešte netuší, čo jeho družstvo štyridsať kilometrov juhovýchodne od mesta Graz čaká, ale jedno vie iste: konečne uplatní tvorivosť v medzinárodnej konkurencii, konečne dostane šancu improvizovať v simulovaných podmienkach bojového prieskumu aj za hranicami! Žiadne normy! Koniec naverklíkovaným postupom! "V tejto branži nejestvujú vzory, aspoň pre mňa nie. Som výsledkom predovšetkým vlastného vývoja," vraví major, ktorý sa podobných súťaží zúčastňoval v rámci bývalej federálnej armády ako riadiaci dôstojník. V osemdesiatom šiestom obsadil vo východnom vojenskom okruhu druhé miesto, neskôr sa špecializoval na prípravu prieskumníckych hliadok.

Čas súri a chlapi majú len deň na to, aby si vybavili pečiatku do cestovných pasov o štátnej príslušnosti. Stihne to aj Patrick Žitník, hoci má trvalé bydlisko kdesi na východnom Slovensku. Dvakrát ho vyhodia z bratislavských policajných kancelárií, otrepú mu o hlavu bordel v armáde, v tretej uspeje. A ďalší skrat: z nejakých, nie celkom jasných dôvodov sa im nepodarí vystrojiť kakimaskáčmi , vzor 90, musia sa uspokojiť s poľnou rovnošatou - osemdesiatpäťkou.

"Záchody v kasárňach

sú na fotobunku,"

zahlásia chlapci veliteľovi a chvíľu im trvá, kým sa s týmto faktom pri 5. kmeňovom pluku rakúskej armády v Strasse vyrovnajú. Majora však vzrušuje čosi iné. Zistil, že v Strasse bude štartovať osemdesiatosem družstiev z deviatich štátov. Z bývalého ostbloku prišli len Maďari a Slováci, sedem tímov je z Británie, nechýbajú početní Nemci, Taliani, Američania, Holanďania a, prirodzene, štyridsaťštyri družstiev z Rakúska.

Dokážu sa priblížiť k týmto ľuďom viac ako na dosah obligátnych zdvorilostných fráz? Jazyková bariéra nehrozí, Milan sa zdokonalil v angličtinárskom kurze v deväťdesiatom treťom na základni Borden neďaleko Toronta a po ruke má neustále Csabu, ktorý po maďarsky sype ako z rukáva. Vojaci z NATO sú však neprístupní a Slovákov si neustále pletú so Slovincami. Napokon sa na našich predsa len usmeje šťastie: major nájde v kasárenskej skrinke dvanásť šilingov a zazubí sa aj Csaba - našiel desať...

"Do akcie pôjdete s útočnou puškou STG - 77,"

povedia im ráno dvadsiateho piateho novembra, v deň súťaže, a vysvetlia, ako sa so zbraňou zaobchádza. Zásobník s dvadsiatimi slepými nábojmi sa vkladá do pažby, nábojnice z komory vylietavajú doľava. Poručík Zubr môže mať problém, uvažuje major, je ľavák, pri streľbe schytá nábojnice rovno do tváre. "Protivník vás bude počas šesťhodinového nočného prieskumu pri trinásťkilometrovom presune z bodu A do bodu B ustavične napádať, je naladený agresívne až brutálne, no predpokladáme, že k boju muža proti mužovi nedôjde," informujú usporiadatelia prieskumnícke družstvá. "Pri zadržaní neklaďte odpor a nechajte sa identifikovať!" Major Pova rýchlo vyhodnotí situáciu. Povie chlapcom: "Nedáme im šancu, aby nás spozorovali, a streľbe sa vyhneme." Vojaci by sa aj uškrnuli, no predpoludním to znie ako logický úsudok. Až noc odhalí pravdu. Protivník disponuje mimoriadne výkonnými pasívnymi noktovízormi, s ktorými môže pozorovať nočný terén ako za jasného dňa, má rýchle džípy a pozná všetky detaily v krajine. Mlčky sa vzdialia na izbu. Zmiešajú jelení loj s potravinárskymi farbivami a dôkladne si zamaskujú tvár. Ešte pred večerným brífingom dobijú batérie do pasívnych noktovízorov.

"Volajme sa ako tá pištoľ

- arrow,"

zahlási do rozpačitého ticha dlháň Csaba, keď chcú Rakúšania vedieť, kto to vlastne zo Slovenska prišiel. Prieskumníci nedbajú, arrow znamená šíp, tak nech aspoň názov naženie konkurentom strach. Okrem pomenovania tímov z Bundeswehru - všetci nesú meno Schmidt po ústrednom veliteľovi - zostanú názvy ostatných družstiev pre Slovákov navždy tajomstvom. O 18.50 h dostanú identifikačné karty s kódom foxtrot five, podrobnú vojenskú mapu, pušku STG 77 a naučia sa čítať kódované súradnice. Majora Povu šteklí zvedavosť a spýta sa rakúskeho dôstojníka:

"Je naša trasa náročná?

"Žreb vám určil jeden z najťažších úsekov."

"Nebudeme sa križovať s ostatnými skupinami?"

"Budete v teréne sami. Vlastne nie, spoločnosť vám urobia desiatky džípov protivníka."

Major by sa aj zo zdvorilosti zasmial, ale nemá čas. Hľadí do mapy a vyhodnocuje: Pri presune sa budú musieť držať čo najviac pri hranici lesa. Na trase však zelené plochy pretínajú biele jazyky polí, pasienkov a pomerne široký pás frekventovanej cesty. Podľa kódov dešifruje objekt prieskumu. Má ho! Ide o priestor pod lesom! Lúka! Fľak poľa! Paseka! Niečo tam je a oni to musia preskúmať... "Príchod našej hliadky pri objekte prieskumu očakávajú zo severu. Vidíte to, je tam všade les. Bolo by nelogické priblížiť sa k objektu z juhu. Južná strana je celkom otvorená a osvetlená dedinou," dumá major a potom pošepne ostatným: "Oklameme ich. Pôjdeme tam z južnej strany."

"Briti chcú v Rakúsku asi

prezimovať,"

rehocú sa vojaci v džípe, ktorý ich odváža na miesto vysadenia. Je 25. november 1994, päť minút po pol deviatej večer. Dlháň Csaba si krátko pred najnervóznejšou nocou svojho vojenského života spomenie, ako náhodou nazrel do poodchýlených dverí kasárenskej izby a odhalil prípravu Britov. Ich družstvá sa hrbili pod ťažkými báglami ovešanými poľnými fľašami, útočnými nožmi, ďalekohľadmi na nočné pozorovanie a v porovnaní so Slovákmi pripomínali členov himalájskych expedícií. Ešte o tom nevedia, ale noc pravdy všetkým Ostrovanom bolestivo natiahne šľachy a odsunie ich do strednej časti výsledkového poľa.

Vojenský džíp uháňa z kasární na miesto vysadenia pod Bierbaumberg a na korbe vezie Slovákov a Maďarov. Maďari sú na tejto súťaži už štvrtýkrát po sebe a Csabovi sa zveria: "Je to časovo náročné. Aby ste zabodovali, musíte mať šťastie..." Csaba súhlasne pokýva hlavou: "No veď práve." Spomenie si pritom na majora Povu, ako pri skúške, či vie spamäti zarecitovať os taktického presunu, čítal všetky tie dlhé nemecké názvy z ťaháku. Mená dedín mal napísané na dlani: Bierbaumberg, Lugitsch, Unterzirknitz, Grasdorf, Wölferberg, Schwarzau...

"Prekliate psiská, zdrhajme,"

Milan Pova sa zdesí, keď sa v dedine Unterzirknitz hodinu po polnoci ozve brechot desiatok psov. "Okamžite sa k nám nahrnuli džípy s Rakúšanmi. Prichádzali po komunikácii z juhu aj zo severu a nám stál v ceste hlboký a päť metrov široký potok. Prebroďme ho, navrhol som. A zrazu Csaba objavil dedinskú lávku. Záchrana! Rýchlo tadiaľ a šprintom do lesa... Zakrádame sa terénom pomalšie, ako som si predstavoval. Prekonanie lesného úseku medzi Bierbaumbergom a Unterzirknitzom nám podľa prepočtov malo trvať 65 minút, no odvisli sme tu na celé dve hodiny. Lenže zakrádajte sa po udržiavaných štvorcentimetrových trávnikoch! Ukrývajte sa za štíhle okrasné kríky! Ak nájdeme oráčinu, ležíme v nej aj pol hodinu, aby sme sa zbavili dotieravých džípov. Len sa nedať chytiť a nedovoliť im, aby nás identifikovali. Zablatení po uši dorozumievame sa dohodnutými signálmi. Akurát pri Schlegelbergu, keď na nás reve protivník z lesného úkrytu Halt, zakričím na chlapcov - padajme odtiaľto! Rútime sa dvestometrovým ostro skloneným svahom k frekventovanej výpadovke pri Fastlmühle. Máme šťastie - žiadna zlomenina, žiadny výron. To najťažšie je však ešte pred nami: takmer kilometrový úsek križovaný asfaltkou. V zostave - pátrač, jadro hliadky a zadný zaisťovač šprintujeme rozšíreným údolím ako nočné zajace. Dohoda je jasná: ak nás prepadnú, obetujeme pátrača... Je však ticho a podvrch vlkov, k objektu prieskumu, sa dostaneme bez problémov. Odhad bol správny. Protivník nás čakal zo severu. Ja so Zubrom zaisťujem, Kádár so Žitníkom sa preplazia medzi hliadky a pomocou noktovízorov zistia, že v cieľovom objekte je rozmiestnená čata ťažkých mínometov. Bože, konečne to máme z krku..."

"Tretie miesto obsadilo Rakúsko,"

rozlieha sa 26. novembra na nádvorí zámočku neďaleko Strassu. V mrazivom ráne sa tristopäťdesiatim dvom prieskumníkom vyšponovaným do pozoru zráža unavený dych. "Druhé je Nemecko." Keď schmidtovci mašírujú na čestné miesto k starostovi mesta a celebritám v uniformách, major Pova si pomyslí: Nech nám už dajú ten diplom za účasť a poďme domov. Prví budú Amíci, Taliani alebo Briti... O poznanie dlhšie ticho odplašia fanfáry. "Erste Platz für Gruppe Arrow."

Csaba znervóznie: "Čo hovoria?"

Major je v rozpakoch, no zahlási: "Že sme vyhrali, človeče!"

V opojnom aplauze vystúpia Slováci pred modelovú vzorku prieskumníkov Severoatlantickej aliancie. Putovný pohár, šampanské...

Doma s nimi budú spokojní, smejú sa. Splnili cieľ, umiestnili sa do dvadsiateho miesta.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Policajti bili študentov, chceli sme ich podporiť
  2. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  3. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme
  4. Vlastný biznis? S kvalitným účtom sa živnosť rozbieha ľahšie
  5. Nestarnú, ale dozrievajú
  6. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  7. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí...
  8. Sloboda na Slovensku oslavuje 30 rokov
  9. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  10. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu
  1. Vlastný biznis? S kvalitným účtom sa živnosť rozbieha ľahšie
  2. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  3. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí...
  4. Róbert Boženík je nový patrón školského turnaja McDonald's Cup
  5. Sloboda na Slovensku oslavuje 30 rokov
  6. O2 opäť pripomína, že sloboda nie je samozrejmosť
  7. Čo funguje v českom obchodnom registri lepšie ako na Slovensku
  8. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  9. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  10. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 10 913
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 10 261
  3. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 9 861
  4. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 9 029
  5. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 7 636
  6. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 7 594
  7. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 5 202
  8. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 4 905
  9. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 4 331
  10. Denisa Fedáková: Štyridsiatka nie je vôbec prekážkou 3 833