Filozof by povedal, že diskutovať je možné (a potrebné) o všetkom. Politik by sa vyjadril podobne, avšak predsa len trochu inak a povedal by, že je ochotný diskutovať o všetkom. V konkrétnom kultúrno-politickom kontexte vyjadrenia tak politika ako aj filozofia strácajú svoj absolútny podtón a relativizujú sa práve vo vzťahu k spomínanému civilizačnému prostrediu. Táto relativizácia je daná historickým vývojom, ktorým tá-ktorá spoločnosť prešla - historickou diskusiou o hodnotách, z ktorých sa neskôr stali pre politický život tradície a pre svet filozofov axiómy ( teda vety a pojmy, ktoré sa ďalej nevysvetľujú a nedokazujú). Z toho vyplýva, že vo vyspelých a starých kultúrnych prostrediach, napriek tomu, že sú pluralitné a demokratické, sa o istých veciach nediskutuje, pretože sa o nich diskutovalo dosť a najmä preto, lebo ich revízia je nebezpečná a neproduktívna.
Zdá sa, že na Slovensku podobná diskusia práve prebieha, avšak už za pochodu dochádza k rôznym verdiktom, bez tvorby tradícií a pojmov, o ktorých sa viac nediskutuje. Ochota niektorých slovenských politikov diskutovať o všetkom je v niektorých prípadoch až dojemná. Vezmime si ako najpríznačnejší prípad mandátov poslancov Demokratickej únie a skúsme si predstaviť, že by víťaz parlamentných volieb v Nemecku spochybňoval oprávnenosť mandátov tých poslancov, ktorých je v parlamente menej. Takáto predstava je takisto absurdná, ako je absurdná skutočnosť, že v priebehu posledných troch desaťročí u nás dochádza k vyháňaniu poslancov z parlamentu už po druhýkrát. Po roku 1968 horkosť predčasného vystrnadenia z parlamentu zažili niektorí reformní komunisti a dnes ho prežívajú "revizionisti" - bývalí členovia HZDS.
Ak sa chcú teda strojcovia "odchodu" poslancov DU z parlamentu vo svojom konaní opierať o akýsi historický či kultúrny kontext, neostáva im nič iné, ako prihlásiť sa k praxi totalitnej normalizácie. V prípade, že "normalizáciu" ako politickú metódu odmietnu a naďalej sa budú považovať za demokratov, potom je na mieste zastaviť bojový pochod, vyzuť si "pollitráky", odložiť pušky a začať hovoriť o tom, čo je ešte ochota diskutovať o všetkom a čo je už "ochota" urobiť všetko, napríklad aj valcovať.
