Nedeľa, 20. október, 2019 | Meniny má Vendelín

Antisemitizmus sa posunul z okrajov spoločnosti do centra *S JaroSLAVOM Franekom, hovorcom Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí o prejavoch antisemitizmu na Slovensku

2. decembra vyniesol Mestský súd v Bratislave rozsudok v kauze Traubner verzus Zmena. Tento rozsudok ukladá týždenníku Zmena okrem finančnej kompenzácie uverejniť ospravedlnenie na adresu žalobcu, Prof. Traubnera, predsedu ÚZ ŽNO, ktorý žaloval Zmenu ...

2. decembra vyniesol Mestský súd v Bratislave rozsudok v kauze Traubner verzus Zmena. Tento rozsudok ukladá týždenníku Zmena okrem finančnej kompenzácie uverejniť ospravedlnenie na adresu žalobcu, Prof. Traubnera, predsedu ÚZ ŽNO, ktorý žaloval Zmenu za zasahovanie do svojich osobnostných práv. Zároven rozsudok Zmene ukladá akýchkoľvek dalších takýchto zásahov do jeho práv sa do budúcna zdržať. Spor medzi Zmenou a Prof. Traubnerom trvá od januára, keď Zmena žalovala Traubnera za výrok v rozhovore pre Nový čas, v ktorom Zmenu označil za antisemitský týždenník. Zmena považovala tento výrok za poškodzovanie svojho dobrého mena. Svoju žalobu podporovala masívnou kampanou proti Traubnerovi na stránkach svojho týždenníka. V marci súd žalobu Zmeny zamietol a o niekoľko mesiacov samotnú Zmenu žaloval pre zmenu Prof. Traubner, za články, ktoré o ňom v Zmene medzitým vyšli. Zmena síce tento spor pred niekoľkými dňami prehrala, a súd teda vlastne potvrdil, že skutočne antisemitská je, ale to jej neuberá na spoločenskom význame. Jej šéfredaktor Maroš Púchovský sa stal členom novovymenovanej Rady Slovenského rozhlasu. 17. novembra Zmena oslávila svoje piate výročie (jedni z tých, ktorí Zmenu v novembri 1989 založili, Václav Pankovčín a Jana Bogárová, podali protest proti tomu, že by Zmena v dnešnej podobe mala byť identifikovaná so Zmenou, ktorá vtedy vznikla). Medzi gratulantmi bol v redakcii i budúci premiér vlády SR, Vladimír Mečiar.

Franek: Toto vlastne potvrdzuje môj názor na súčasný stav antisemitizmu na Slovensku. Nemyslím si totiž, že by na Slovensku samotný antisemitizmus v poslednom čase nejako zvlášť rástol. Ale je tu jedna jednoznačná a významná tendencia: posúva sa z okrajov do jej centra. Asi si pamätáte, že po roku 1989 vzniklo množstvo časopisov, ktoré systematicky prinášali celé spektrum niekedy zvlášť vulgárnych antisemitských článkov - Hlas Slovenska, Slovenská pravda, Slovák expres, Slovenský národ, Zmena, Nový Slovák. Všetky tieto časopisy, i Nový Slovák, hoci sa neskôr stal denníkom - mali charakter nevýznamnej, marginálnej tlače. Ostatne, skoro všetky už i zanikli. Namiesto nich sa ťažisko antisemitizmu presunulo do periodík, ku ktorým má najbližšie víťazné hnutie. Nejde len o Zmenu, ale najmä o Slovenskú republiku, ktorá je jedným z veľkých slovenských denníkov, bude to čoskoro opäť denník blízky vláde, a bol to denník, vydávaný TA SR, čiže de facto podporovaný štátom. Leitmotívom je staré klišé nacistickej propagandy o "zodpovednosti židov za komunizmus". Medzi autormi, ktorí na túto "zodpovednosť židov" poukazujú, sú práve dlhoroční aktívni komunisti, ľudia, ktorí po roku 1990 náhle zmenili svoje presvedčenie. Vrcholmi tejto tvorby sú podľa mňa asi články Drahoslava Machalu "Kto je komu dlžný" a "Na vlastnom ihrisku sa biť nedáme", a tiež články šéfredaktora Jána Smoleca, ktorý je dnes i poslancom.

Fórum: Reagoval zväz židovských náboženských obcí na fakt, že Maroš Púchovský, šéfredaktor Zmeny, sa stal členom Rady Slovenského rozhlasu?

Franek: Je skutočne nehorázne, že osemdesiattri poslancov zvolilo antisemitu tohto typu, doslova puncovaného antisemitu, do orgánu, ktorý má zodpovedať za ideovú štruktúru vysielania verejnoprávnej inštitúcie Slovenského rozhlasu. Zväz podal proti tomuto rozhodnutiu oficiálny protest Národnej rade SR.

Fórum: Desatoro antisemitizmu na celom svete je spis Protokoly siónskych mudrcov, ktorých autorstvo patrí ešte cárskej ochranke. Ako sa vyvíja kauza s jej slovenským vydavateľom JUDr. Šavelom?

Franek: Nevyvíja sa nijako. Prebehlo už aspoň dvadsaťjeden súdnych pojednaní, na ktorých sa vždy určil termín ďalšieho pojednania. Zatiaľ obvinený vo svojej činnosti pokračuje ďalej. Musím povedať, že analogický súdny proces prebiehal i v Čechách so šéfredaktorom antisemitského týždenníka Republika, a skončil sa tak, že ho súd odsúdil.

Fórum: Zdá sa vám, že u nás je problém antisemitizmu vážnejší než v susedných krajinách?

Franek: Myslím si, že slovenský antisemitizmus ani tak nie je silný v ľudových vrstvách, respektívne nie je tam spontánny, ale vzniká v kruhoch, ktoré sa so sympatiami dívajú na prvú Slovenskú republiku. Za prvej Slovenskej republiky zahynulo vyše stotisíc jej židovských občanov, a medzi nimi niekoľko tisíc detí, mladších ako päť rokov. A týmto naprosto nevinným obetiam sa zo strany katolíckej cirkvi, žiaľ, nedostalo toľko pozornosti ako vtedajšej hlave štátu, katolíckemu kňazovi a prezidentovi republiky, ktorá sa na tejto genocíde podieľala. Samotný antisemitizmus na Slovensku zrejme nie je oveľa silnejší ani slabší ako inde v našom okolí. Ibaže obranné reflexy spoločnosti proti antisemitizmu sú u nás slabé. Akoby na to nebolo dosť síl. Samozrejme, až na výnimky.

Fórum: Ako sa dívate na význam, ktorý sa dnes pripisuje Andrejovi Hlinkovi?

Franek: Ja viem, že sa argumentuje tým, že Andrej Hlinka sa nestal exponentom slovenského štátu, pretože "zavčas" zomrel. Ale takýto argument je pre mňa neprijateľný. Meno Andreja Hlinku symbolizuje tie najmilitantnejšie organizácie prvej Slovenskej republiky, ktoré priamo vykonávali deportácie. Ani hákový kríž predsa dnes nikto nemôže považovať len za symbol starých Germánov, aj keď ním predsa bol. Protestovali sme proti pokusu premenovať na Námestie Andreja Hlinku bratislavské Námestie SNP. Protestovali sme aj proti tomu, aby sa zriadil Rad Andreja Hlinku, keď národná rada schvaľovala Zákon o štátnych vyznamenaniach. Ako asi viete, národná rada aj napriek tomu tento rad zriadila.

Fórum: Čo hovoríte na obraz Izraela v slovenských médiách?

Franek: Azda všetky politické sily na Slovensku sa dištancujú od prednovembrového režimu. Pritom mnohé periodiká i médiá majú pred očami stále ten istý model "sionistického agresora". A napríklad František Vnuk, autor apologetických kníh o Slovenskej republike, ktorý po vojne emigroval do Švajčiarska, dokonca v Hlase ľudu v apríli tvrdil, že židia nám nemajú čo vyčítať, lebo nie sú sami lepší, keďže porušujú ľudské práva Palestínčanov. Autor takýchto výrokov je u nás uznávaný ako historik, ktorý je dnes dokonca zvolený za člena Vedeckej rady Historického ústavu SAV.

Fórum: Máte na antisemitizmus nejaké svoje vysvetlenie?

Franek: Ja si to neviem v skutočnosti celkom vysvetliť. Odkiaľ sa berie antisemitizmus, to samozrejme teoreticky viem. Vždy je účinnejšie apelovať na ľudskú nenávisť ako na porozumenie. A je účinnejšie vzbudzovať vášne ako racionálne argumentovať. A aj pokiaľ ide o dejiny, populárnejšie je ich falšovať, než snažiť sa vykladať celý komplex historických skutočností. Lenže čo tých konkrétnych ľudí v posledných piatich rokoch vedie k tomu, ako cieľavedome a dôsledne, a s akou neúnavnou agresivitou to robia, to vlastne nechápem.

Fórum: Teraz už anitisemitizmus opusťme. Môže sa aj nežid stať židom?

Franek: Áno, a dnes je takých ľudí, najmä mladých, fanúšikov Shalom, dosť. Asi je to nejaká móda. Ale je to dosť komplikované, pretože na to treba veľa vedieť, musíte sa jednoducho hrozne veľa učiť, kým vás rabín aj formálne príjme za žida, čiže dovolí vám vstúpiť do rituálneho kúpeľa, a chodiť do synagógy. Náš rabín to nerobí veľmi často, lebo je zavalený prácou so židmi, ktorých už na starosti má.

Fórum: Asi pred rokom vám vyšla kniha Judaizmus, a vtedy to bola prvá kniha, ktorá u nás o židovstve vyšla. Vy ste v civilnom živote pedagóg na STU. Ako dospelý ste sa začali učiť hebrejsky a chodiť do synagógy. Boli ste veriaci žid odmalička?

Franek: Vôbec nie. Moji rodičia nie sú veriaci. Ale možno boli výnimoční tým, že židovstvo u nás nebolo tabu, tak ako to vo väčšine židovských rodín bolo. Ja som vedel, že sme židia, a zaujíamalo ma to. A keď som bol starší, zistil som, že chcem vedieť viac, a začal som chodiť do synagógy a na hebrejčinu. Myslím, že mi to veľmi pomohlo. Pomohlo mi to byť mnou.

Fórum: Ako sa dnes hovorí, získali ste svoju identitu?

Franek: Áno, ale musíte si uvedomiť, že židia sú skupinou, ktorá bola vystavená prenasledovaniu odjakživa, a židov je tu tak málo, a veriacich už úplne máličko, že to vôbec neznamená to isté, čo zaradiť sa do nejakého prúdu, skupiny, a požičať si odtiaľ nejakú kolektívnu identitu.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  2. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  3. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  4. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  5. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  7. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Pripojte sa na nový internet už aj v oblasti Gemera a Novohradu
  2. Na Kysuciach budete môcť surfovať na internete rýchlejšie
  3. Na Orave dobre aj s novým optickým internetom
  4. Aj do Liptovského Mikuláša dorazí nová optická sieť
  5. Najnovšia ponuka optického internetu na Spiši
  6. V oblasti Prešova budete môcť využiť nový optický internet
  7. V okolí Levíc budete mať možnosť využiť nový, rýchly internet
  8. Moderný a spoľahlivý internet aj na Hornom Zemplíne
  9. Surfujte na novej optickej sieti aj na Dolnom Zemplíne
  10. Už aj v Košiciach sa pripojíte do modernej optickej siete
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 16 107
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 15 448
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 14 685
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 8 978
  5. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 8 173
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 902
  7. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 7 779
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 272
  9. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 149
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 184